středa 29. listopadu 2017

Intenzivní - Kapitola 5



Nick cítil, ako ním otriasa jeho sila, hneď ako vstúpil na policajnú stanicu. Udrelo ho to tak silno, ako Stoneov odporný zápach po hodine telocviku. A zanechal ho rovnako divokého a pripraveného bojovať.
Úplný Pavlov reflex.
Primárne. Krv Malachaia v ňom reagovala na zlo tak, ako dieťa objíma cukríky. Slintalo to a chcelo, aby ich roztrhal na kusy a hodoval na nich.
Dych mal trhaný.
Virgil, ktorý stál tesne pri ňom sa odmlčal. „Si v poriadku, kamoš?“
Nick cítil, ako sa mu nedobrovoľne vlnia pery. V skutočnosti to chcelo, aby šiel po Virgilovom krku - čo by bolo skutočne hlúpe, pretože Virgil nešiel proti nemu.
Bojoval by a všetko by zhoršil.

S ešte viac rozšírenými očami, Virgil ustúpil. „Beriem to ako nie.“
A v momente, keď sa Nick chystal mu skočiť po krku, pocítil nečakaný pokoj. Tak náhly a ohromujúci, že musel zalapať po dychu a zamrznúť uprostred kroku. Mysliac si, že to je Kody, otočil sa a uvidel, ako sa k ním blížila jeho matka.
Skôr než mohol zažmurkať, zovrela ho do prudkého silného medvedieho objatia, až mal pocit, že ho stisla nejaká obrovská beštia a nie tá mala žena, ktorá mu siahala sotva do stredu hrude a vážila menej ako jeho pravé stehno.
Mierne preháňal pri jej váhe. Ale naozaj, jeho mama nemohla byť vzpruženejšia ani po celodennom pobehovaní v Café Du Monde.
„Dieťa moje, Boo! Si v poriadku?“ Slzy v jej hlase ho ničili.
„Je mi dobre, Ma.“ Jemne ju odtlačil, aby jej neublížil.
Prikývla. „Dobre. Som odhodlaná udrieť niekomu na rozum v tomto bracque crotte, mon petit garçon. Ak dnes niekto pôjde do väzenia za vraždu, budem to ja.“
Tentoraz sa mu oči rozšírili nad výberom jej slov. Hoci ich pomenovanie bláznivé hovná nebolo technicky nepríjemné, bolo tak nezvyčajné, aby jeho mama niekoho urážala, že ho to šokovalo.
Našuchorila si vlasy, dala pusu Nickovi a obrátila sa na Virgila. „Ukážte mi niekoho, kohokoľvek, koho môžem nakopať do zadku a zobrať moje dieťa domov. Nikto nebude očierňovať môjho chlapca!“
Rovnako ako on, aj Virgil sa vysoko týčil nad oveľa útlejšou Cherise Gautier. A dokonca aj upírsky právnik, Virgil Ward, odstúpil zo strachu z jej zúrivosti. „Áno, madam. Tadiaľto.“
Keď ju odviedol, priblížil sa k nemu Bubba s úsmevom. „Tak je to správne, strach z mocnej čivavy. No, chlapče, tvoja mama je takáto odkedy po teba prišli. A som presvedčený o tom, že dôstojník je práve teraz na terapii a zostane tam do konca svojho života. Netušil som, že tvoja mama pozná aj tento druh reči. Vďaka Bohu, nie som ten, kto jej načechril perie. Pripomeň mi, aby som ju nikdy nezavrel do klietky, kým si nebudem istý, že sa dá dostatočne zamknúť.“
Nick si odfrkol. „Urazilo by ma to, ak by to nebola pravda. Miluješ ženu, ale jej nálada je ako zranenie hlavy. Je to zábavné len ak sa to deje niekomu inému.“
„Áno, presne tak.“ Bubba na neho mrkol a potom zvážnel. „Ako sa držíš?“
Ça c’est bon, n’est pas? Len trocha týmto zmätený.“ Nick sa trocha zhrbil, keď k ním trocha blízko pristúpil policajt a pozeral na neho ako na nejakého hrdloreza Piatkového večera.
Bubba sa rozhliadol. „Kde máš zvyšok partie? Snáď nejdeš sólo.“
„Caleb je na ceste. Povedal, že tu bude o chvíľku. A čo ty? Kto sa stará o Marka?“
Bubba sa znova zasmial a poškriabal sa v tmavých vlasoch. Bol jedným z mála ľudí, ku ktorým Nick vzhliadal. Obrazne aj doslovne. Ale nie tak veľmi. Pravdepodobne bol vyšší len o tak dva a pol centimetra. Múr svalov, Bubba bol monštruózna beštia. Ako bývalý futbalový hráč, mal taký typ tela, pre ktorý by Nick aj vraždil.
A na rozdiel od Acherona, Caleba alebo Kyriana, nebol štíhli. Bolo to svalstvo Terminátora.
Také, ktoré spôsobovalo, že aj húževnatí chlapíci sa uhýbali alebo padali na zem. A tiež to bolo jedným z dôvodov, prečo dovolil Bubbovi, aby zobral na rande jeho matku. Pokiaľ boli spolu, Nick vedel, že sa jeho mame nič nestane. Bubba bol zúrivá útočiaca beštia, ktorá by každého roztrhala na kúsky, ak by sa čo i len škaredo pozrel jej smerom. A Cherise Gautier sa ho nebála. Bubba ju vždy uctieval a bol rovnako ľahko vydesený štekaním čivavy ako Nick.
Mal rád túto vlastnosť na tomto mužovi. Hneď sa cítil lepšie v tom, že sa bojí jeho matky.
„Mark je na vlastnom rande.“
Nick vytreštil oči pri poslednej veci, ktorú čakal, že bude počuť. Nie, že by mal byť prekvapený. Mark mal ďaleko od mutantnej formy života. Nebolo to tak, že by Mark nemohol mať rande, ale tak, že Mark pohŕdal problémami spojenými s randením. Jeho posledný vzťah skončil tak zle, že mal z neho PTSD[1].
A popáleniny.
„Naozaj?“
Bubba zdvihol ruku v prísahe. „Ver mi, som rovnako šokovaný ako ty. Myslím, že si zranil hlavu pri našom poslednom nahrávaní. Nick vybuchol smiechom, keď si spomenul na ich „spôsob prežitia“, ktorý takmer oboch zabil. Počas video nahrávania epizódy pre ich Zombie Alert Network, Mark skĺzol a spadol z kresla, buchol si hlavu a skopol policu s MRE’s[2], ktoré spadlo na neho. Jedno padlo tak nešťastne, že zhodil svetlo, ktoré vrazilo do obrazovky a takmer to zapálilo celý Bubbov obchod.
„Takže s kým je vonku?“
„Zdravotná sestra z popálenín.“
Nick si odfrkol, potriasol hlavou a nervózne sa usmial. „S tou by sa mal pravdepodobne oženiť. Ušetril by na zdravotníckych účtoch.“
Bubba sa pousmial.
Zrazu niekto chytil Nicka zozadu. Zasyčal a v zúrivosti sa obrátil, aby zahnal odvážlivca, ale našiel tam Caleba. „Chlapče!“ Vyštekol. „Máš šťastie, že som ti nezrušil tvoju mužnosť.“
Keď mu Caleb neodpovedal ničím namysleným, Nickom prebehol zlý pocit. Ale to musel byť Caleb. V opačnom prípade by to nakoplo jeho schopnosť a on by videl pravdu o tom, kto a čo to stvorenie bolo.
Teda ak to nie je ten druhý Malachai.
Kútiky Calebových úst sa podvihli, akoby čítal Nickove myšlienky.
Malachai urobil krok smerom k nemu v momente, keď Nick vycítil za chrbtom svoju mamu. Nevediac o kreatúre, ktorá tam bola s nimi, na oboch sa usmiala. „Ahoj Caleb, mon beau-coeur. Vedela som, že nemôžeš byť ďaleko od môjho Booa.“ Prešla okolo Nicka a objala ho.
Nick chcel protestovať, kým nezbadal výraz na „Calebovej“ tvári. Najprv to bolo vystrašené znepokojenie, ktoré sa zmenilo na úplnú šokovanú nedôveru. A potom to bola túžba, taká hlboká, až mu bolo ľúto tohto démona. Bolo zrejmé, že ho nikdy nikto predtým neobjal a nič nebolo podobné objatiam jeho matky. Najbližšie k tomu, s čím to Nick mohol porovnať, bolo byť zabalený do vône ružového slnečného svitu. Ohreje každú časť duše a potlačí akúkoľvek bolesť či úzkosť.
Niet divu, že jej môj otec nemohol odolať. Nikdy v nikom nevidí nič zlé. Na ňom. Na jeho otcovi. Na kreatúre, ktorej začali slziť oči.
Tesne predtým, než mu v nich preblesla červená farba a nozdry vzplanuli.
Prečisťujúc si hrdlo, „Caleb“ niečo zamrmlal a potom utiekol k dverám.
Jeho matka sa s bolestným pohľadom obrátila k nemu. „Urobila som niečo zlé? Je v poriadku?“
Nechajte to na jeho matke, aby potlačila to najhoršie zlo vo všetkých známych vesmíroch. Nie bojom alebo krikom.
Len jednoduchým objatím.
„Myslím, že musel ísť čúrať, Mami.“
„Nicholas! Vychovala som ťa lepšie. Prisahám, chlapče! Rozmýšľaj, čo robíš!“
Pretrel si obočie. „Čo môžem povedať, Ma? Nie som ešte poriadne čistotný.“
Bubba sa zasmial. „Chceš, aby som ho zbil, Cher? Spravím to rád. Alebo ešte lepšie, môžem ho vyčistiť v Markovej kúpeľni.“
Na tvári sa jej rozhostil úsmev. „Ja mu dám vyčistiť. To nie je žiadny horší trest. Videl si tie biologické experimenty, ktoré skladuje na svojom umývadle?“
„Ah zlatko! Kto by si to želal?“
Virgil sa k nim priblížil s Kyrianom a Acheronom. Všetci traja mali v očiach spokojný záblesk. „Dobre, bolo to tak jednoduché, že mám zlý pocit z toho, že som si to zaúčtoval.“
Podal Nickovi kus papiera. „Môžeš slobodne ísť. A dieťa, navrhujem, aby si svoju mamu pozval na večeru. Všetci by sme mali mať na našej strane advokáta ako je ona. Do pekla. Nikdy som nevidel nikoho, kto by si získal sudcu tak rýchlo a zdvorilo.“ Potľapkal Nicka po ramene a potom odišiel.
Dokonca aj Kyrian sa usmial, že Nick zachytil pohľadom jeho tesáky. „On nežartoval. Tvoja matka je veľká pani, dieťa. Som tak rád, že nie som ten, kto ju naštval.“
Kyrian ho potľapkal po chrbte. V momente, keď to urobil, Nick bol vytiahnutý zo svojho tela. Čas sa zastavil.
Už nebol viac na policajnej stanici ale v ďalekej budúcnosti. Späť v tom, o čom si prial, aby bola len nočná mora.
Videl sa ako Malachai, ktorý viedol svoju armádu démonov cez zničený New Orleans, ktorý horel všade okolo nich. Explózie prebiehali ako pyrotechnická šou. Rachot hromov zrkadlil ich hlad a hnev.
Jediné, čo zostalo neporušené bola Katedrála Svätého Louisa. Miesto, kde sa schovali poslední živí ľudia v meste.
Nie, neschovávali. Pripravovali sa na posledný boj. Tabitha. Bethany. Amanda. Kyrian. Ich dcéra Marissa. Ich syn, ktorý bol pomenovaný po Nickovi.
A Kody.
S ich dcérou.
Nick zamrzol, keď zrazu rozoznal tváre, ktoré predtým nepoznal. Aj keď nebol v budove, mohol ich vidieť. Cítiť ich paniku.
A ich statočnosť.
Kodyna matka Bethany - egyptská bohyňa - chytila ich dcéru Chastity a vložila ju do Kodyních rúk. „Zdržíme ich. Vezmi ju a utekaj.“
Kody zaváhala. „To nie je Nick! Ty vieš, že nie je.“
„Je len jeden Malachai.“
„A ja poznám svojho manžela. Nikdy by na nás nezaútočil. Nie je to v ňom.“
Tabitha sa na ňu uškrnula. „Tak kde je? Ha? Mal by sa tu s nami stretnúť. On a Caleb.“
„Nick by to neurobil.“
„Ambrose áno.“ Tabitha si utrela krv z tváre. „Stala sa z neho beštia a my sme ho stratili.“
Bethany stisla dcérinu tvár predtým, ako pobozkala ju a potom svoju malú vnučku. „Buď silná. Opatruj sa.“ Postrčila ju smerom k vysokému blond mužovi, ktorý bol verným obrazom Acherona. A preto Nick vedel, že to musel byť brat Kody. „Vy dvaja sa o seba postaráte. Chráňte si navzájom chrbát a zostaňte v bezpečí, nech to stojí čokoľvek. Milujem vás!“
Po mužovom líci stiekla slza. „Milujem ťa, Mami. Otec by bol hrdý, keby tu bol.“
Zadusila vzdych, keď venovala svojmu synovi a dcére búrlivý úsmev. „Áno, to by bol. Teraz choďte! Budem okolo vás držať štít tak dlho, ako budem môcť.“
Kyrian odtiahol svoju dcéru od detí, ktoré sa snažila utešiť a chrániť. „Marissa, choď s nimi.“
„Nie! Nemôžem vás tu nechať.“
Kyrianova manželka Amanda sa k nim pridala, aby mohla prinútiť svoju dcéru počúvať. „Áno. Bez argumentu. Nemôžem sa pozerať, ako umieraš!“
Marissa sa najskôr rozplakala nad rozkazmi svojich rodičov, než prikývla. Objala Kyriana, potom Amandu a Tabithu. Bez slova nasledovala Kody k zadným dverám. Zastavila sa, aby sa na nich obzrela a túžobná bolesť v jej očiach spôsobila, že Nick musel zadusiť vlastný vzlyk.
A v okamihu, keď pustila kľučku, otvorili sa predné dvere a do kostola sa vrútili démoni.
Nick videl sám seba, ako vedie démonov.
Kým Caleb, vo svojej vlastnej démonej forme, prešiel do útoku.
V momente, keď to Caleb urobil, Ambrose ho chytil okolo hrdla. A v tej chvíli si Nick niečo uvedomil. Niečo, čo v minulých nočných morách a víziách nepostrehol.
Caleb sa stretol s jeho pohľadom a zamrzol. „Kto si?“
Vo všetkých víziách, ktoré mal predtým, to Nick považoval za znamenie, že jeho priateľ nespoznával démona Malachaia, ktorý zhltol celého Nicka. Že bol zmätený Nickovými skutkami toho dňa.
Tento krát... tento krát Nick videl, ako to naozaj bolo.
Príliš neskoro si Caleb uvedomil, že to nie je Ambrose.
Ako Kody, poznal pravdu o tejto beštii. Že tento Malachai bol podvodník a preto ho Malachai zabil. Nie preto, že Caleb nesplnil jeho rozkazy, alebo zabil Kyriana a ostatných.
Caleb poznal pravdu.
Bol tam druhý Malachai, ktorý sa pretvaroval, že je Ambrose.
„Kto si?“ Vydýchol, zúfalo túžiac po odpovedi, kto skutočne bol Cyprian Malachai. Ale aspoň mal útechu z poznania, že on, Nick, nebol zviera, ktoré zabilo každého, koho miloval.
On bol len úbohý blázon, na ktorého to hodili.
„Nick?”
V diaľke počul Kyrianov hlas.
Spočiatku si myslel, že je to vietor. Až kým si neuvedomil, že ho šéf ťahá z jeho vízie späť na miesto, kde boli, na rušnej policajnej stanici.
Nick zamrkal a rozhliadol sa okolo seba. „Ehm, áno, ospravedlňujem sa. Práve som si spomenul na úlohu, ktorú som nedokončil. Budem mať zajtra problém v škole, ak to neurobím.“
S týmito slovami sa rozbehol k dverám. Musel sa dozvedieť viac o tom, čo sa deje. Caleb bol stále MIA[3] a to nebolo jeho démonskemu ochrancovi podobné. Dokonca nedovolil Nickovi chodiť samému ani do kúpeľne. Znamenalo to, že sa Calebovi stalo niečo zlé, ak bol takto dlho stratený.
Zaplavilo ho ešte oveľa viac strachu, keď sa musel usilovať zostať v prítomnosti. Jeho sily sa ho snažili odtiahnuť do minulosti i budúcnosti.
V rovnakom čase.
Cítil sa ako loď, ktorá stratila spojenie so všetkými prístavmi. Všetkými zmyslami miesta a času. Nemohol dokonca nájsť ani sám seba.
Potrebujem Kody.
Presne tak, ako si bol istý, že stráca zdravý rozum, počul niečo, čo sa k nemu prihováralo.
Žiadna osoba, aj keď. Nebol si istý, čo to bolo.
Toto je tak zvláštne.
Ako to mohol zastaviť a nájsť sa bez toho, aby sa stratil úplne?
„Vždy tu budem pre teba.“
Na schodoch, pred stanicou, Nick zamrzol pri tom hlase. Točenie sa zastavilo a on uvidel ulicu a rušnú dopravu. Ešte stále bol v New Orleans. V správnom časovom období. Presne tam, kde by mal byť.
Krútiac hlavou použil svoje schopnosti. Jeho mama, Bubba, Acheron a Kyrian boli ešte stále na stanici. Rozprávali sa o ňom a ako podivne sa choval. Ale oni neboli tí, kto k nemu hovoril. Neboli tí, ktorých počul.
Ten hlas bol známy, ale nie ich.
Snažil sa ho zaradiť, ale nešlo mu to.
„Čo sa so mnou deje?“
Nemohol na nič prísť, vytiahol telefón a vytočil Caleba.
Nezdvíhal.
Úplne znepokojený, skúsil Kody.
Rovnako ako Caleb ignorovala jeho volanie. Roztiahol viac svoje schopnosti. Avšak aj tie zlyhali.
Dobre, všetko bolo zle. Znova ho zamrazilo.
Nick sa pokúsil teleportovať, ale nemohol. Jeho schopnosti boli znova oslabené. Druhý Malachai ho vyčerpával rýchlejšie, než sa mu kedykoľvek snívalo. Niet divu, že jeho otec zostal vo väzení po jeho narodení. Teraz úplne pochopil Adarianove šialené zmýšľanie. Bola to pravdepodobne jediná možnosť, ako si jeho otec dokázal udržať aspoň nejakú moc. Vo väzení mohol Adarian nasávať zlo priamo z ostatných väzňov, aby mohol bojovať proti nikdy nekončiacemu prúdu nepriateľov, ktorý ho chceli zabiť alebo zotročiť.
Preto bol taký agresívny, keď ho Nicková matka priviedla na návštevu. Prečo chcel vidieť len Cherise.
Prečo sa jeho otec počas Nickovho detstva zbláznil len vtedy, keď ho prepustili z väzenia. Neschopný žiť bez jeho matky, jeho otec sa ukázal pri ich dverách a pokúsil sa s nimi žiť.
Bola to obrovská katastrofa.
Dokonca ešte teraz mal Nick jazvy. Adarian na neho hľadel s takou nenávisťou, že odvtedy bol Nick podozrievavý ku každému cudzincovi. Jediné, komu skutočne dôveroval, boli jeho matka a Menyara.
Všetci ostatní museli dokazovať, že si dôveru zaslúžia.
Opakovane.
Dopekla, niekedy dokonca aj ony.
Malá časť z neho bola ešte stále podozrievavá ku Kody a Calebovi. Dokonca aj ku Kyrianovi. Nemohol si pomôcť. Bolo to tak inštinktívne ako dýchanie. A to všetko pre jedno leto strávené s otcom, ktoré ho prenasledovalo ako pavúk v temnote. Nick sa zobudil a objavil svojho otca, ako stojí nad ním. Adarian dýchal nepravidelne a ruky mal v takej polohe, akoby nechýbalo veľa, aby ho uškrtil. Nick potom povedal svojej matke, že videl ako otcove oči žiarili červenou farbou.
„Nicky! Boo! Máš bujnú fantáziu. To máš vďaka tým hrám, ktoré hráš so svojimi kamarátmi a filmom, ktoré pozeráš. Čo som ti o tom hovorila? Prestaň sa na ne pozerať! Si príliš múdry na to, aby si veril takýmto nezmyslom.“
Ale tak to nebolo. Pochádzalo to aj zo skutočnosti, že na neho jeho otec zavrčal „nenávidím ťa“ zakaždým, keď sa k nemu Nick odvážil pristúpiť príliš blízko.
Otec ho nenávidel preto, že ho oslaboval a odčerpával mu schopnosti.
A potom prišlo šialenstvo. Jeho otec dostal vraždiacu horúčku tvrdiac, že po ňom idú démoni.
Tá najsmutnejšia časť?
Adarian neklamal ani neblúznil. Boli to skutočný démoni, ktorý šli po ňom a chceli ho zabiť. Ale normálny ľudia takýmto veciam neverili.
A táto časť s neblúznením bola dokázaná, keď ho psychiater považoval za dostatočne zdravého na to, aby mohol byť riadne súdený a odsúdený na niekoľko doživotných trestov za tieto vraždy. Pretože ľudia odmietali uveriť v démonov, s ktorými Nick bojoval, verili len v ten druh démona, za ktorého pokladali jeho otca pre vraždu „ľudí“.
Áno, bol to zmätený svet.
Dokonca aj jeho mama preukázala súcit nad netvorom, ktorý sa vyvŕšil na nič netušiacom svete a nenávidel všetko okolo. Ale takú ona mala povahu. Narodila sa z pravého svetla. Stvorenie takej nevinnosti, že nemohla vidieť horšiu stránku ľudstva, bez ohľadu na to, čo sa ukázalo alebo vyvŕšilo na nej. Alebo démonov akéhokoľvek druhu. Dokonca, ani keď bol priamo pred ňou a potom, čo sa jej jeden narodil.
Pre ňu to bolo rovnako nemožné, ako pre Nicka uveriť, že jeho spolužiak Stone má srdce alebo akýkoľvek náznak slušnosti. Na rozdiel od nej, Nick vždy videl zlo v každom v jeho blízkosti. Bez ohľadu na to, ako veľmi sa to pokúšali skryť. To bol jeho „dar“.
„Už sa bojíš?“
Nick bol stále zmeravený z hlasu bez tela. „Nebojím sa ničoho.“ Nikdy sa nebál.
„Dobre. To znamená, že bude viac zábavy.“
Zrazu ho niečo zozadu schmatlo a stiahlo do tmy.



[2]Jedlá pripravené na konzumáciu, tiež známe ako MRE, sú výživné a pohodlné núdzové jedlá. Malé alebo žiadne upravovanie. Skvelé pre núdzové zostavy.
[3]MIA - missing in action- stratený v boji

4 komentáře: