pátek 3. listopadu 2017

Zrozen ze vzdoru - Kapitola 25



Talyn zaklial, ako sa mu krv valila z očí. Necítil ju, kým nepočul svoje meno a niekto ho jemne nezdvíhal. Až vtedy si uvedomil, že to nebola jeho krv a aj bolesť cítil len kvôli zabijakovi, ktorý padol priamo na neho.
Ohromený sa pozeral do Felíciiných plačúcich očí. „Licia?“
Strašne sa triasla, ako mu Lorens uvoľňoval ruky.
Mal popolavú tvár a Lorens pozeral na svoju sestru neveriacky, zatiaľ čo Qorach a Saren šli skontrolovať ostaných. Talyn si uvedomil, že to Felícia drží v rukách blaster. Ako sa staval na nohy, vzal si ho a vtiahol Felíciu do svojho náručia. S úžasom sa stretol s Lorensovým pohľadom, aby si potvrdil svoju domnienku.

„Vzala mi blaster a vystrelila skôr ako mohol on streliť teba.“
Felciia sa odtiahla, aby skontrolovala jeho telo. „Si ranený?“
„Oškrený a otlčený, ale nič vážne.“
Slzy jej padali čoraz viac, ako vzlykala. „ Ja-Ja som si myslela, že ťa zabije. Nemyslela som si, že to k tebe stihneme včas.“
Chcel ma zabiť. Zachránila si môj život Felícia.“
Trhla sebou, keď za ním zbadala nehybné telo zabijaka. „Nemôžem uveriť, že som niekoho zabila,“ zašepkala.
„Je to v poriadku.“ Talyn ju vtiahol do náručia, aby ju mohol ochrániť. „Nemysli na to.“Uistil sa, aby svojím telom zakrýval jej pohľad na telo na zemi.
Saren im pokynul hlavou. „Lorens, odveď ich do bezpečia. Pomoc pre tých mužov je na ceste. Ostaneme a pomôžeme, s čím sa bude dať.“
Stále ohromený, čo pre neho spravila, Talyn pomohol Felicii nasadnúť do transportu, kým Lorens pozapínal kontrolky. Ako sa zvuk sirén približoval, odišli.
Lorens na nich pozrel v zrkadle. „Nenechala nás odísť bez teba. Museli sme to otočiť, inak by mi vyškriabala oči.“
Talyn sa usmial na Felíciu. „Stále moja divoká mia.“
Vzala jeho ruky do svojich. „Stále moje srdce.“
Tie slová ho priam dusili.
Mierili mimo mesto, smerom do Sarenovho letného domu, avšak cesty boli plné utečencov, ktorí sa snažili dostať z vojnovej zóny, a tak to trvalo hodiny. Nezáležalo na tom, akou cestou sa Lorens vybral, vždy ich zablokovali.
„Talynov komunikátor zazvonil. Vytiahol ho a odpovedal.
„Kde ste?“ opýtala sa jeho matka bez predstavenia.
„Matarra?“
„Áno. Vidím všetky tie hrozné veci na Andárii, zatknutia, nepokoje a zločiny. O tom, že si bol zatknutý za zradu!“
„Momentálne sme v poriadku. Kde si?“
„Som na ceste do Kráľovskej Tiakary s Tylie a Cairistionou. Počul si správy?“
„Strážci mi povedali, že Tylie obsadila trón a žiada zatknutie jej matky. Je to pravda?“
 Neodpovedala mu. „Kto je s tebou?“
„Lorens a Felícia.“
„Saren?“
„Nie. Bol som napadnutý zabijakom Ligy a strážci, ktorí boli so mnou, boli vážne zranení počas útoku. On a Qory ostali, aby poskytli pomoc. Keďže išiel po mne ich zabijak, mysleli sme si, že bude lepšie okamžite odísť.“
„Daj ma na hlasný odposluch.“
 Prepol to. „Ok, Ma. Môžeš. Všetci ťa počujeme.“
„Predtým sme mali pravdu. Sentellský Nykyrian je nezvestný dedič.“
„Čo?“ opýtal sa Lorens, ako sa na sedadle otočil.
„Je to pravda. Než som sa stihla stretnúť s Tylie a Cairistionou, ony sa s ním už stretli a potvrdili to. Nezávisle od mojej správy. Preto Tylie zvrhla svoju matku a dala ju zatknúť. Práve sa pripravujú ísť na večeru s ním a jeho manželkou Kiarou Zamir. Cairie ho chce opäť dostať do ich línie dedenia.“
„Čo?“ zopakoval Lorens, ako mu na to hlava nestačila. Nie že by ho Talyn vinil. On sám tomu nechápal. „Naozaj našla svojho syna?“
„Ešte nemáme výsledky DNA, ale je to on. Videla som fotky. A povedal, že si pamätá na všetko, čo mu jeho stará mama spravila ako dieťaťu. Je zúrivý ohľadne kráľovskej rodiny. Tylie povedala, že nikto sa nedokáže pretvarovať pri takom rozhorčení. Preto nikdy v minulosti neprišiel. Nechce trón. Ani mať nič spoločné so svojou rodinou, Andáriou ani politikou.“
Tomu Talyn rozumel.
Lorens sa namáhavo nadýchol. „No, dobre, ak je to slušný chlap, potrebujeme ho.“
„Práve to sa mu snaží Tylie zdôrazniť. Možno bude úspešná na večeri. Jeho otec tam bude tiež. Ak budú mať šťastie, prehovoria ho. Oh, a počúvajte, Nykyrian si vzal Gourišskú princeznú a je s ním tehotná. To je potvrdené. Ak ho prehovoríme na prevrat, zmení to všetko.“
Áno, to by mohlo. A zbavilo to moci Chrisena a Merrella nad Andáriou už navždy.
Talyn sa pozrel sa Felíciin ohromený výraz.
Lorens zalapal po dychu. „Naozaj sa oženil s členom kráľovskej rodiny a má princa na ceste?“
„Áno. S podporou Triosanov, Tylie okamžite vyhlásila dočasné zbavenie moci jej matky a Julliena dedičstva. Nevieme, čo sa ešte stane, Eriadne neodíde v tichosti.“
Ani Jullien.
„Si v bezpečí Mattara?“
„Sme. Aros berie vážne život Cairistiony aj Tylie. Okrem andarionskej stráže nás chráni aj triosanská. Čo vy?“
„Sme v poriadku.“
„Lorens? Felícia? Klame mi môj syn?“
Felicia stisla pery. „Neklame. Možno dáva faktom trochu optimistického svetla.“
„Mali by sme byť v poriadku.“ Doplnil Lorens. „Myslím, že kráľovská rodiny má väčšie problémy na ktoré sa sústrediť, než na Talynovu výzvu. V skutočnosti, po tom, čo ste nám povedali, beriem Talyna a Felíciu na veliteľstvo. Ak je vo velení Tylie, bude to pre nich to najbezpečnejšie miesto.“
„V poriadku. Informujte ma.“ Zložila.
Talyn si nebol istý, čo si o tom všetkom myslieť. Všetko sa stalo tak rýchlo.
„Si si istý tým veliteľstvom?“ opýtal sa, keď Lorens mieril späť do mesta.
Než stihol odpovedať, zazvonil jeho komunikátor.
„Poručík ezul Terronova.“
„Veliteľ, tu je úradujúca Tadara Tylie z Najvyššej pokrvnej línie rodu eton Anatole. Som si istá, že ste si vedomý politických nepokojov, ktorú sa dejú v ríši a faktu, že moja matka bola zosadená z trónu.“
„Áno, Veličenstvo.“
„V dôsledku toho som vydala príkaz na stiahnutie z funkcie hlavného veliteľa ezul Aysa až do konca vyšetrovania. Kópia príkazu vám bola práve zaslaná do mailu. Moji dôveryhodní spojenci prisahali, že dôveru môžem vložiť do vašich rúk. Mám vašu prísahu vernosti?“
Talyn zadržal dych. Ak ju Lorens dá a tadara sa opäť dostane k moci, bude vyhlásený za zradcu, ktorý sa spolčil s Tylie. To bolo niečo, čo by si tá stará mrcha nenechala ujsť.
Okamžite by bol popravený.
Lorens sa na nich pozrel spätnom zrkadielku než odpovedal.
„Áno, Veličenstvo. Som navždy verný vám a vášmu konaniu odstrániť tadaru od moci.“
Talyn ho rešpektoval za to, ako si stojí za svojim presvedčením. To obyčajné prehlásenie bola deklarácia vojny proti Eriadne.
„Potom je mi cťou vás menovať ako hlavného veliteľa našej armády, až kým nová monarchia nemenuje nového. Akceptujete pozíciu a jej zodpovednosť?“
„Bude mi cťou slúžiť vám a mojej ríši, Veličenstvo. Budem to robiť najlepšie ako viem.“
„Ďakujem, veliteľ. Vaša lojalita a služby nebudú zabudnuté. Medzitým, preposielam vašu novú pozíciu všetkým v armáde. Neskôr sa vám ozvem o novinkách ohľadne novej monarchii.“
„Ďakujem, Veličenstvo.“ Zložil.
Ohromený Talyn sa naklonil dopredu cez sedadlo a pobúchal ho po ramene.
„Gratulujem, hlavný veliteľ.“
Lorens si odfrkol. „Negratuluj mi, poručík veliteľa Batur. Vyhlasujem ťa za druhého vo velení. Ja padnem. Ty padneš.“
Talyn sa posadil naspäť, úplne omráčený. Nebol by viac ohromený, ani keby ho Lorens strelil do hlavy. „Prosím?“
Lorens sa na neho pozrel cez rameno.
„Popravde tu nie je nik iný, komu by som teraz zveril svoju bezpečnosť. Nikomu neverím viac. Vyhráme toto zvrhnutie a tvoja hodnosť bude natrvalo.“
Feliciina tvár odrážala strach, keď ťažko prehltla. „A ak prehráme, obaja budete popravení za zradu.“
Talyn sa dotkol znakov na svojom krku. „Už som označený ako zradca. Verejne som ich urazil a vyzval. Už dali jasne najavo, že ma chcú mŕtveho. Tou najkrvavejšou cestou. Myslíš, že ak Eriadne opäť prevezme trón, nepôjde po mne tak či tak?“
Felícia to chcela poprieť, ale vedela pravdu.
„Si všetko, na čom mi záleží, Talyn.“ Položila ruku na Lorensovo rameno.“A ty si moja rodina. Moja krv. Nechcem pochovať ani jedného z vás.“
Talyn na ňu žmurkol. „Neboj sa. Ja neprehrávam. Nevidela si môj záznam z bojov?“
Pretočila oči, keďže neoceňovala jeho zmysel pre humor. „Nie si vtipný.“
„Ale vtipne vyzerám:“
Zasmiala sa aj napriek hrôze, ktorú v sebe mala. „To si ukradol odo mňa.“
„Dúfam, že to nie je jediné, čo som ti ukradol.“
Pohladila ho po čeľusti. „Nie je. Ukradol si mi srdce v prvý deň, ako sme sa poznali.“
Lorens si odkašlal. „V poriadku. Upokojte sa vy dvaja, než mi to spravíte ešte horším. Ja som tu starší brat, ok? Žiadne ťuťumuťu na zadnom sedadle, inak odstrelím Talyna osobne. Alebo ho aspoň vykastrujem.“
Talyn sa zasmial, keď vytvoril o niečo viac priestoru medzi nimi.
„Tak aké sú naše prvé príkazy, veliteľ?“
„Vytvoriť na sedadle priestor o veľkosti dvoch Andarioňanov medzi tebou a mojou sestrou. Potom sa prihlásiť na veliteľstve. Musíme sa uistiť, že naši vojaci vidia svojich veliteľov a vedia, kto sme.“


Felícia zaváhala pri pohľade na Talyna v oficiálnej uniforme. Srdce jej búšilo pýchou a strachom. Rukou prechádzala po epoletách, ktoré mu prepožičal Lorens. Dve hviezdy a dva pruhy boli jeho nová hodnosť a okrídlená lebka s dýkou ako znak andarionskej armády. V tom okamihu jej prešiel mysľou jeden z ich prvých rozhovorov. Všetko, čo Talyn chcel, bola hodnosť veliteľa.
„Znamená to, že odchádzaš z Ringu?“
Jemný úsmev sa usadil na jeho nádherných perách, ako pozrel dole skrz mihalnice.
„Len ak zostaneš so mnou.“
„Nemám v úmysle odísť.“
„Akonáhle si splním svoje záväzky, odídem a už sa neobzriem späť.“
Tie slová ju dusili, keď si spomenula, že to ona je dôvodom jeho blížiacich sa zápasov.
„Nerob to,“ vydýchol, keď jej prešiel palcom po pere. „Ty si jediný dôvod, prečo raz budem ochotný prestať bojovať tento rok. Bez tvojho brata by som bol stále poručík Batur. Nie zástupca veliteľa.
„Zaslúžiš si tú hodnosť. Ak by Anatole nebol bastard, už dávno by si ním bol.“
„Možno. Ale nepozeraj sa späť a nelipni na tom, čo nemôžeš zmeniť. Pozeraj sa vpred a sústreď sa na to, čo potrebujeme spraviť teraz. Raz si hore, raz dole. Vždy.“
„Hovoríš ako pravý bojový pilot.“
Mrkol na ňu. „A Ringový bojovník.“
Usmiala sa a pobozkala ho. „Veľa šťastia.“
Zavrel oči a podržal ju o niečo dlhšie. S hlbokým nádychom sa prinútil o krok ustúpiť a pozrel sa na Qoracha. „Udrž ju v bezpečí.“
Qory prikývol.
Talyn ju opustil a zamieril do Lorensovej kancelárie dole chodbou od salónika, kde Felíciu strážila Sentella.
„Zbožňoval“ pohľad, akým ostatní vojaci pozreli na jeho hodnosť, potom na holohlavú hlavu a následne na chrbát. Bolo očividné, že to chceli okomentovať, ale neodvážili sa, keďže bol teraz druhý vo velení... dokonca hodnosťou prevyšoval aj svoju mamu.
Chcelo to všetku jeho vôľu, aby si rukou neprešiel po začínajúcich vlasoch na jeho hlave.  Odmietal dať im takú satisfakciu vidieť ho, ako mu záleží na ich mienke. Nestáli za to.
Oskenoval ruku a napoly čakal, že sa nič nestane. Na prekvapenie všetkých, vrátane jeho, sa dvere otvorili do Lorensovej pracovne, ktorá bola stále aj po jeho predchodcovi perfektne uprataná. Nič nebolo zbalené ani presunuté z miestnosti.
Talyn sa zamračil. „Nesťahuješ sa?“
Lorens potriasol hlavou. „Pochybujem, že moje povýšenie bude stále.“
„Prečo?“
„Len si myslím, že ak sa Cairie a jej syn úspešne vrátia do dedenia, tvoja matka bude hlavný veliteľ.“
Talyn sa zamračil nad jeho predpokladom. „Prečo si to myslíš?“
„Ona je jediná, komu najviac veria, preto si ju držia momentálne pri sebe. Nepoznajú mňa ani moju lojalitu. Nie naozaj. Ja by som si vybral tvoju matku na ich mieste.“
Dávalo to zmysel. Ale Talyn len ťažko dokázal uveriť tomu, že by s tým bol Lorens spokojný.
„A ty si s tým v pohode?“
Usmial sa. „Som druhý s najvyššou hodnosťou v armáde, samozrejme, že som spokojný. Osobne, nechcem zodpovednosť hlavného veliteľa. Bral by som to, ak by ma menovali, ale mám rád svoju terajšiu hodnosť.  Pobočník hlavného veliteľa je pre mňa dobrá.“
Jemne sa na Talyna usmial. „Tvoje prístupové povolenia sú vybavené. Funguje to na zabezpečenej sieti, ku ktorej majú prístup len traja z nás. Ja, ty a vládca. Ktorou je v súčasnosti Tylie.“
Zdvihol ruku a na stene sa rozžiarili najnovšie správy.
„Väčšina nepokojov bolo potlačených. Liga sa ťa stále snaží dostať, ale upozornil som ich, že majú prestať, lebo budú zadržaní za porušenie zmluvy. Nanešťastie, to neznamená, že počúvnu.“
Pravda. Stále, bolo to lepšie ako nič. „Kde je bývalá tadara?“
„Odletela s osobnou strážou. V súčasnosti je jej poloha neznáma. Sentella po nej ide tiež. Jullien je tiež mimo, tak ako aj Merrell a Chrisen. Posledné informácie boli, že mieri na planétu svojho otca. Zvyšok Anatolovcov a ezul Nykyrianovcov je pod zámkom, čakajúc na návrat Tylie a dvora.“
Jedna obrazovka sa rozsvietila.
Talyn sa zamračil.
„Konečne... to je poloha Merrella a Chrisena. Zdá sa, že sa skrývajú na pozemku ich otca na periférii Erisu. Chceš mať tú česť zatknúť ich?“
Sarkasticky nadvihol obočie. „Musíš sa pýtať?“
Lorens sa zasmial. „Zober si tím. Čokoľvek sa stane a musím čeliť svojej sestre. Nič proti, ale ona ma desí viac než ty.“
Talyn si odfrkol. „Mňa desí tiež.“
Tešiac sa na úlohu, odišiel hneď ako mal príkaz. Zastavil sa v chodbe, ako zbadal Syndrominho mladšieho brata. „Kapitán Pinara?“
Zastavil a okamžite Talyna pozdravil. „Pane!“
Talyn mu tiež zasalutoval. „Pohov... Ste Farinin najmladší brat?“
Sťažka prehltol a prikývol. „Áno, pane.“
„Potom si myslím, že sa vám bude páčiť naša úloha. Ideme zatknúť Chrisena a Merrella Anatola.“
Ten zlomyseľný záblesk v jeho očiach bolo niečo, čomu Talyn rozumel.
„Ďakujem, pane.“
„Zožeňte útočný tím, ktorému veríte a stretneme sa v hangári.“
„Pane! Áno, pane!“ rozbehol sa, aby mu vyhovel.
Talyn zamrzol, ako zbadal svoj odraz v okne. Sotva sa spoznal. Bolo jedno ako veľmi sa snažil, nemohol si zvyknúť, že už nemá vrkoče značiace bojovníka. Jeho matka mu ich zaplietla na jeho štrnáste narodeniny po ceste domov z jeho Endurance. Ako všetci Andarioni, nosil ich ako zdroj pýchy.
Stále si bojovník. Stále si Batur.
Stále si Bojový Hauk.
Nikto mu nikdy nemôže vziať jeho vôľu bojovať. To bola neoddeliteľná súčasť jeho bytia. A bol čas na odplatu. Zrýchlil krok a šiel sa prezliecť na misiu, na ktorú sa určite tešil.


Talyn si upravil slúchadlo, keď počúval mužov obklopujúcich kráľovskú rodinu.
„Sú tam tri malé postavy v prednej miestnosti. Podľa ich veľkosti odhadujem deti alebo samice. Dvaja, po ktorých ideme, sú v ľavom kvadrante spolu s troma strážcami.“
„Skontrolujte to, Veliteľ. Osem cieľov. Zbrane na omráčenie.“
Talyn zaváhal. Pozrel sa na samicu po jeho pravici. „Poručíčka Veryl? Pokúsme sa jemne vytiahnuť menšie ciele, než zaútočíme na samcov. Nechcem, aby ktokoľvek mal na rukách nevinnú krv. Ste za?“
Posunula si helmu a súhlasne sa na neho pozrela. „Áno, pane.“
Prehovoril do mikrofónu. „Kryte poručíčku.“
Pristúpila k dverám a jemne zaklopala.
Samica, ktorá otvorila dvere bola Merrelova manželka – rovnaká, ktorá bola vydatá za Lorensovho brata, než ho zavraždil. Veryl s ňou chvíľu hovorila, než zbledla a zavolala na svoje deti. Podľa ich veku, Talyn predpokladal, že sú viac spríbuznené s Lorensom a Felíciou než s Anatolom. S Veryl a dvoma mužmi, ktorí ich kryli, zamierili cez trávnik k transportu.
„Merellova manželka a jeho deti sú zabezpečení.“
„Dobrá práca, poručíčka. Chráňte ich.“ A stým nariadil rozkaz na presun k Chrisenovi a Merrellovi.
 Talyn viedol svojich vojakov do domu. Opatrne a obozretne sa vybral po schodoch, než začul ako pozerajú správy a komentujú, čo všetko urobia Cairie, Tylie a jeho matke hneď, keď tento „nonsens“ skončí.
Vidiac na červeno, Talyn sa pohol prvý. Jeden z ich strážcom po ňom vyštartoval, až kým si neuvedomil, koľko vojakov je s ním.
Strážca ustúpil.
Ako sa tam hemžili, Talyn si všimol, že tam sú štyria strážcovia a Merrell. Jeden cieľ chýbal.
„Kde je Chrisen?“ Sotva to dopovedal a až cítil, ako mu niečo horúce prešlo cez brnenie a prepichlo bok.
„Priamo tu, ty skurvysyn!“ zavrčal mu Chrisen do ucha. Stále však žiadna známka po tom samcovi. Nič, čo by vizuálne zaregistroval ani pomocou ich výstroja.
„Maskovacie zariadenie.“ Vydýchol, ako sa zapotácal. Neochotný riskovať život svojich vojakov, zovrel Chrisena a držal ho, aby nemohol utiecť alebo ublížiť niekomu ďalšiemu. Chrisen pootočil čepeľou, ale Talyn mu nemohol dovoliť, aby ju vybral. Videl rozmazane.
Ako sa ho Chrisen snažil odstrčiť, Talyn jednou rukou zovrel jeho hlavu a odstránil mu helmu, aby jeho vojaci vedeli kde sa nachádza v prípade, ak by zomrel. To bolo všetko, čo dokázal, než sa mu podlomili nohy.  Jeho vojaci ich obkľúčili a zadržali Chrisena, keď volali doktorov.
Talyn bol vo svojom živote veľakrát zranený, ale vedel, že teraz je to vážne. Krv sa mu liala zo zranenia akoby bola zasiahnutá niektorá tepna. Všetko sa mu rozmazávalo, ako sa snažil sústrediť a nestratiť vedomie. Zosunul sa na podlahu na chrbát. Miestnosť sa točila ešte viac. Temnota prichádzala tak rýchlo, že si nebol istý, či to prežije, kým prídu záchranári.  Stlačil hlasové volanie a zavolal jedinej osobe, ktorú potreboval najviac.
„Talyn?“
Aj napriek bolesti sa usmial. „Ahoj, zlatko.“ Zatlačil si slúchadlo viac do ucha, aby si mohol vychutnať každú slabiku jej úžasného hlasu.
Ak mal zomrieť, tak posledné, čo chcel počuť  vo svojom živote, bol jej hlas.
Zaváhala. „Čo sa deje? Neznieš dobre.“
Zavrčal ako prišli medici, otvorili brnenie a zatlačili na ranu.
„Milujem ťa, mia.“


„Talyn!“ zakričala, keď počula chaos cez jeho komunikátor. Slzy ju oslepili. „Zlatko, ak ma počuješ... Milujem ťa. Prosím, buď v poriadku!“
Zrazu začula iný hlas. „Kto tam je?“
„Veliteľova žena, Felícia. Kto ste vy?“
„Ger Tarra, som medik. Bol zranený a berieme ho do Južného Erisu.“
„Budem tam. Ďakujem.“ Triasli sa jej ruky, keď zložila a povedala Qorymu, čo sa stalo.
Lorens sa s ňou stretol na chodbe smerom do veliteľského centra.
„Počula si?“
Prikývla. „Talyn mi volal. Čo sa stalo?“
„Chrisen bol zahalený. Len zbabelci tak útočia. Pravdepodobne by dostal viac našich mužov, ale Talyn toho slizkého bastarda spacifikoval. Poďme, transport mám pri vchode.“
Bežala  pred budovu najrýchlejšie ako vedela. Akonáhle bola vo vnútri transportu s Lorensom a Qorym, začala vytáčať jeho matku, ale nechcela ju rozrušiť, kým nemala viac informácii o Talynom stave. Vystrašená zovrela komunikátor a modlila sa, ako uháňali ulicami stále plnými politických presunov. Väčšina nepokojov bolo zastavených, keď sa v médiách objavila zmienka o Tyliinom nástupe na trón. Kým nikto neprelial slzu pre Eriadne a Julliena, mnohí rešpektovali obe princezné. Tylie pre zlomyseľný útok, ktorý na ňu spáchala je sestra Irene, keď mala Tylie len trinásť rokov, a  Cairistionu za Tyliinu záchranu, keď dala brutálne popraviť Irene za zradu.
Teraz všetko, čo ostalo po zvrhnutí, vyzeralo vyčistené.
Hneď ako sa dostali do nemocnice, Felícia utekala dovnútra. Zamierila do vyšetrovne v tej istej chvíli ako sa otvorili dvere na príjem Talyna a lekári sa mu snažili zachrániť život.
Ponáhľala sa k nemu.
Vojak ju začal odstrkovať.
Talyn sa rukou načiahol za ňou. „Felícia?“
Len to prinútilo vojaka ustúpiť. Slzy jej zahmlili videnie, ako ho vzala za ruku. „Musíš si nájsť bezpečnejšie a zdravšie povolanie.“
Zasmial sa.
„Milujem ťa, Talyn.“
Stisol jej ruku. „Milujem ťa.“
Následne ho odviedli na operačnej sálu, nechajúc ju tam pozerať sa za ním a modliť sa.
Lorens si ju pritiahol do náručia.
Chcela plakať. Ale teraz na to nebol čas. Felícia čelila svojim emóciám, keď zavolala na sestru.
„Máme rovnakú krvnú skupinu. Ak bude potrebovať transfúziu-“
 „Nie je potreba Ger Tarra.“ Sestra bradou kývla k dverám. „Už máme list dobrovoľníkov viac než budeme potrebovať.“
Ohromená, Felícia pozrela na tridsať päť andarionských vojakov v čakárni, ktorí nasledovali doktora. Ako sa na ňu pozreli, zasalutovali jej. Spočiatku predpokladala, že to bolo kvôli jej bratovi, až kým jeden z vojakov nepredstúpil pred ňu a nezložil si helmu.
Uklonil sa jej. „Je nám cťou stretnúť sa s veliteľovou samicou. Ak budete čokoľvek potrebovať, Ger Tarra, dajte nám vedieť.“
Zamračila sa a pozrela na Lorensa. „Nerozumiem.“
Vojak sa narovnal. Pozrel na ostatným, než prehovoril.
„Skôr ako sme vstúpili do domu, veliteľ, ktorý mal viac dôvodov zaútočiť na kráľovskú rodinu, zabezpečil, aby sa tí nevinní nedostali do konfliktu. Po tom, ako bol napadnutý tým zbabelcom, držal nôž v svojom boku, aby sme my ostatní neprišli k úhone. Veliteľ Batur je ten najváženejší Andarioňan pod akým som kedy slúžil. Sme tu, aby sme ochránili oba vaše životy.“
Slza jej stiekla dole po líci. „Ďakujem, plukovník...“
„Verrus.“
„Verrus. Je mi cťou vás spoznať.“
Zasalutoval jej a aj Lorensovi a presunul sa na svoj post pri dverách operačnej sály. Tentokrát nemusela čakať dlho, kým sa dverami prehnal frustrovaná zdravotníčka.
„Je tu Tara Felicia?“
 Felícia si povzdychla, ako si uvedomila, čo sa muselo stať. Vstala a šla k nemu.
„Ja som Felícia.“
„Je vám zle pri krvi?“
„Nie. Som študent medicíny.“
„Vďaka bohu. Musíte niečo spraviť s vaším samcom! Je nemožný!“
Potlačila úsmev, ako nasledovala ženu cez dvere, dole chodbou k stolu, kde sa ho lekár snažil liečiť, zatiaľ čo ten ho preklínal. Počula ho dávno predtým ako ho zbadala.

Keramon?“ povedala trpezlivo. „Čo to robíš?“
Posunula sa k jeho boku.
„Povedz im, nech mi zašijú tú posratú ranu a dajú Prinum!“
Felícia zúžila na neho oči a následne pozrela na obrázky jeho zranení na monitore.
Pozrela smerom k doktorovi. „To sú Talynove?“
„Áno. Ako môžete vidieť, má veľmi poškodené tkanivo-“
„Uzavrite tú posratú vec! Okamžite!“
Zatskala, aby bol ticho. „Si doktor?“ opýtala sa ho ako matka rozzúreného batoľaťa.
„Nie,“ povedal zúrilo.
Pozrela na anesteziológa. „Čo všetko ste mu dali?“
„Dosť na nosorožca. Nechápem, že stále nie je mimo.“
Keď pozrela na Talyna, videla surové odhodlanie v jeho očiach.
„Potrebujem byť na nohách Felícia...prosím.“
Pohľadila ho po líci. Už v jeho pohľade nevidela zúrivosť.
Nakoniec ustúpila. „Dajte mu Prinum a zašite ho.“
Doktor sa na ňu uškrnul. „Ste študent-“
„Ktorý pozná vášho pacienta. Verte mi, doktor. Ak neurobíte, čo chce, keď sa preberie- a on sa preberie, nebudete šťastný. Železné Kladivo je Andarioňan s oceľovou voľou a temperamentnou povahou. Prinum ho vylieči.“
Nahnevane zavrčal a poslúchol.
Felícia sa jemne dotkla špičky jeho nosa. „Teraz buď dobrý a nepokúš doktora.“
Ako začala odchádzať hlas doktora ju zastavil.
„Neopovažujte sa urobiť už ani krok z tejto miestnosti, kým s ním neskončím. Ste jediná, koho počúva.“
Odfrkla si. „Nepočúva ani mňa. Ak by áno, nebol by teraz zranený.“
Talyn sa po nej natiahol.
Vzala jeho ruku a pobozkala ho do dlane. „Je s tebou viac problémov, než čoho si hodný.“
Ignoroval jej hravé podpichovanie. „Volala si mojej matke?“
„Nie. Myslela som, že bude stačiť jedna žena, ktorá bude po tebe vrieskať.“
„Ďakujem.“ Zaškeril sa, keď doktor začal šiť.
Felícia sa sťažka nadýchla. „Prosím, povedz mi, že si si vzal lokálku.“
„Odmietol ju,“ zamrmlal doktor. „Očividne má rád bolesť.“
Povzdychla si. „Čo len s tebou urobím?“
„Stále ma miluj...v to dúfam.“ V očiach mal taký sladký zraniteľný výraz, až sa usmiala.
„To vždy.“
Stisk jeho ruky zosilnel.
„Želám si, aby si si niečo vzal.“
Talyn potriasol hlavou. „Tak dlho ako je Eriadne a Jullien na úteku, ty, moja matka a tvoja rodina ste v nebezpečenstve. Nebudem ležať v posteli a spať, kým nebudem vedieť, že ste v bezpečí.“
Doktorov dotyk zjemnel. „Tak preto ste tak vyvádzal?“
Talyn prikývol.
Doktor pozrel na asistujúcu sestričku. „Dajte mu tridsať miligramov Strisassina.“
„Čo to je?“ zavrčal Talyn.
Felícia ho pohladila po ruke, aby ho upokojila.
„Je to lokálna anestéza, z ktorej nebudeš ospalý.“
„Ale bude to bolestivé, kým nezaberie Prinum.“
Doktor sa zamračil na hĺbkou jeho rany. „Máte šťastie, že záchranári opravili vašu tepnu. Stále by som bol radšej, ak by ste ostali, ale chápem, prečo sa chcete vrátiť do boja a chválim vás za to. Kvôli Anatolovcom som stratil sestru.“ Pozrel sa na Talyna úprimne. „Dostanem vás na nohy do hodiny... A nabudúce, synak, len na nás nevrčte. Dajte nám vedieť, prečo sa chováte ako osina v zadku.“


Talyn zavrčal, ako si obliekal bundu, a tak Felícia nemohla preskúmať jeho ranu. Potreboval sa stretnúť s jej bratom a zistiť novinky. Aj keď ju zbožňoval, musel ísť.
Rýchlo.
Škaredo sa na neho pozrela, pobozkala ho nad ranou a udrela po zadku. Tvrdo.
„Zahrávaj sa so mnou a sama ťa postrelím, aby si ostal doma.“
Odfrkol si nad jej prázdnymi hrozbami, narovnal si uniformu a uzavrel brnenie nad jazvou.
„Spokojná?“
„Ani trochu.“ Podala mu helmu.
Strach v jej očiach ho zastavil. Chytil ju za obe líca a usmial sa na ňu. „Je to Jullien, po kom teraz pôjdeme. On nezaútočí tak ako to spravil Chrisen.“
„Ako to vieš?“
„Nie je tak chytrý ani odvážny.“ Poriadne ju pobozkal, čím vyjadroval svoj vlastný strach o jej bezpečie.  Potom sa nosom jemne otrel o ten jej.
„Chcem ťa mať nahú v posteli po tom, ako sa vrátim.“ Zašepkal.
Prikývla. „Nerozbi mi srdce, Talyn.“
Sťažka prehltol proti hrči v krku, ktorú mu spôsobili tie slová. Vravelo sa to vtedy, ak dvaja Andarioni boli zamilovaní a spojení takým spôsobom, že ak z nich jeden zomrel, zničilo to srdce toho preživšieho. Preto samci, ktorých posadla Zúrivosť zriedka žili viac ako jeden deň po smrti ich manželiek.
Chvejúc sa citmi k nej, vzal jej ruku do dlani a položil si ju na srdce tak, aby cítili tlkot jeho srdca cez jeho brnenie. „Vždy budem tvoja mrcha, couriana.“
Pretočila oči a hravo mu strčila do hrude. „A to som si myslela, že povieš na oplátku niečo sladké. Mala by som ťa už poznať lepšie.“
Už ju začal opúšťať, keď sa zastavil. Mohlo to byť poslednýkrát, čo ju vidí. Než si to mohol premyslieť, dal si dole rukavice a vzal ju za ruky. Zdvihol jej ruku a pobozkal ju do dlane. Felíciin pohľad sa stočil k jeho prstom. Zamračila sa, ako si pritiahla jeho ruku bližšie, aby mohla vidieť malé zložité tetovanie, ktoré bolo na jeho prste.
„Čo to je?“
„Moja kasta mi nedovoľuje, aby som si na rameno vytetoval tvoju líniu.“ Bolo to niečo, čo robil andarionský manžel na počesť svojej manželky a prisahal tak večnú vernosť.
„Ani mi nedovoľuje kúpiť ti prsteň.“
Zosilnel stisk jej ruky. „Toto bola jediná legálna cesta, ako som mohol dať vedieť vesmíru, že si a vždy budeš mojím srdcom.“
Felícia si kusla do chvejúcej sa pery, keď čítala andarionské slová obkolesujúce jeho prst.
Navždy Felíciin.
Slzy jej zahmlili videnie nad tým jasným a extrémne drzým prehlásením, že patrí iba jej.
„Kedy si to spravil?“
„Pred pár dňami, kým si bola navštíviť svoju matku.“
„Ako mi to mohlo uniknúť?“
Usmial sa. „Dal som si záležať, aby som to zakryl.“
„Prečo?“
„Chcel som ťa prekvapiť na narodeniny.“
Slza jej padala dole po líci, až kým ju Talyn bozkom nezmazal. Len on si mohol zapamätať niečo tak triviálne uprostred takého chaosu.
„Nezaslúžim si ťa.“ zašepkala.
Zasmial sa. „Viem. Naozaj si musela spraviť v minulom živote niečo hrozné, že si teraz ostala trčať so mnou.“
Zasmiala sa aj napriek slzám. „Buď opatrný.“
Ustúpil a zasalutoval jej. „Áno, madam.“ Nasadil si helmu, čím zakryl svoju tvár. Bol tak obrovský a divoký v tom obleku. Vzhľadom nepremožiteľný. Ale ona poznala pravdu.
Talyn nebol. Krvácal a pri tejto práci mohol zomrieť.
Ešte horšie, mieril do extrémne nebezpečnej situácie.
Kým Jullien mohol byť zbabelec, Eriadne nebola. Bola to divoká mrcha, ktorá zavraždila polovicu svojej rodiny, len aby získala trón.
Teraz bola zahnaná do kúta a strácala to.
Eriadne neodíde potichu. Zoberie zo sebou toľkých, koľko bude môcť.
Tak ako to dokázala ani nie pred hodinou útokom na jej otca. Preto mala Felícia toľkú stráž teraz a prečo bol Talyn tak motivovaný vrátiť sa späť do služby.
Ak nezabezpečia okamžite zvyšok kráľovskej rodiny, premení sa to v krvavú občiansku vojnu, ktorá môže trvať aj roky. Potrebovali bleskový úder, aby ich zosadili.
Okamžite.
Ďalšia slza jej tiekla dole po líci, ako sa bála o Talyna. Eriadne a Liga ponúkali závratnú sumu za jeho hlavu. Jediní, ktorí chceli jeho hlavu o čosi viac, boli Tavali. Všetci budú chcieť získať odmenu.
Nezáležalo na tom, ako veľmi chcela veriť, nevedela v tom nájsť šťastný koniec.
WAR sa snažila desiatky rokov zosadiť Eriadne a ako nejaké zviera so super schopnosťami sa vždy vedela vrátiť späť. A tentokrát, ak sa vráti na trón, si tá suka vyžiada životy všetkých, ktorých Felícia milovala.


15 komentářů:

  1. Dakujem za uzasne pokracovanie. Som zvedava kedy sa Talyn stretne s ockom Fainom. GabiM

    OdpovědětVymazat
  2. Ďakujem krásne za ďalšiu kapitolu

    OdpovědětVymazat
  3. Díky za další úžasnou kapitolu :)

    OdpovědětVymazat
  4. Dakujem 😊
    A ich velka sentelovska rodina im nedovoli ublizit a ani isto tatko Fain 😁

    OdpovědětVymazat
  5. Děkuji mnohokrát za překlad a korekci další skvělé kapitolky !!!!!!!

    OdpovědětVymazat
  6. veľká vdaka za úžasne napínavé pokračovanie :-)

    OdpovědětVymazat
  7. Děkuji za nový překlad. Katka

    OdpovědětVymazat
  8. Děkujííí jste nejlepší:) Jenom doufám, že už se jim to neposere.

    OdpovědětVymazat