středa 27. prosince 2017

Intenzivní - Kapitola 9



Nick zatvoril oči a cítil, ako padá cez éter. Teraz bol napospas grimoáru. Jeho sile, svojej minulosti a budúcnosti.
Zrazu vo svojej mysli uvidel životy všetkých Malachaiov. Naplnilo ho to toľkým hnevom a nenávisťou, až hrozilo, že exploduje. A zároveň o zarmútilo, že to bolo to, čo zanechala jeho pokrvná línia.
Prečo?

Kvôli vojne, ktorú oni nezačali? Pretože sa dvaja ľudia milovali a to nahnevalo iných? Ako sa mohla stať taká tragédia z niečoho tak jednoduchého a základného? Z niečoho takého nevinného a dobrého? Namáhal si myseľ.
Monakribosov otec, Kissare, bol Sephiroth nespochybniteľnej vernosti a najvyššej moci. Kyri z Mimoroux - ich najlepší vodca pred Myone. Len on jediný dokázal dať srdce tej najtemnejšej z bohov, naučil ju milovať a starať sa o niečo iné, ako len o seba samú.
Rovnako, ako to urobila Myone pre Xeva. Niet divu, že boli takí ustráchaní a paranoidní. Už videli, ako sa to odohralo. Ak boli mocnosti Zdroja také kruté na svojich vlastných, potom oni nemali žiadnu nádej.
Potom všetkom, Nick nemohol viniť svojich pra-prastarých rodičov.
Skôr, ako sa to stalo, Kissare mal tak čisté srdce, že si ho ako prvého zo Sephirii vybral duch meča Takara, aby s ňou mohol bojovať.
A po nespravodlivej smrti, ktorú bohovia požadovali za to, že sa odvážil zamilovať do bohyne Braith, ktorá potvrdila ich vzťah, keď porodila ich spoločného syna Monakribosa, Takara odmietla slúžiť inému bojovníkovi.
Meč sa postavil na stranu páru a bojoval proti nespravodlivosti, ktorú na nich spáchali.
Po stáročia meč ležal v spánku, zámerne ticho a odmietal všetkých Sephirii, ktorý sa ho pokúsili aktivovať a používať ho.
Až pokým neprišiel Jared.
Nickov starý otec z matkinej strany. Aká irónia, v skutku. Nútilo ho to premýšľať nad tým, či Takara vedela, že Jared bude posledným Sephirotom, ktorého život bude úzko spojený s posledným Malachaiom. To, či si meč zvolil vojnového partnera úmyselne s dokonalou znalosťou, že Jared bude v budúcnosti zneužitý na takýto hanebný plán zo strany samotných bohov, ktorý na začiatku prekliali Nickovú pokrvný líniu.
Ako to začína, tak to aj končí.
Zdá sa, že všetko sa pohybuje v cykloch.
Vo svojej mysli, Nick počul v minulosti Jaredov mučivý krik, keď mu bola Takara vytrhnutá z ruky a on bol potrestaný, pretože sa snažil vymaniť Jadena z rúk jeho súrodencov. Tiež počul Takarine utrápené výkriky, keď bola násilím vytrhnuté z jeho zovretia. Vždy, keď sa Sephiroth spojil so svojim mečom, ich partnerstvo bolo neoddeliteľné a večné. Ak jeden druhého stratil, bolo to ako prísť o vlastnú končatinu.
Ako keď Xevovi odrezali krídla z chrbta...
Nick s nimi preciťoval bolesť. Hoci boli technicky nepriatelia, boli aj rodina.
Sme skaza. To je naše právo prvorodených.
Nick sa prikrčil pri ženskom hlase, ktoré mu šepkalo do ucha. „Kto si?“
Z étera grimoára sa zjavila strašidelná tvár. Bledšia než ľad, s očami ortuti mu pripomínala Acherona a Styxxa. Étericky krása, pôvabne krehká a napriek tomu z nej vyžarovala sila, ktorá napĺňala vzduch okolo neho. Prebehla mu po tele a prinútila každú jeho molekulu sa postaviť a brať ju na vedomie.
Bez toho, aby to musela povedať, vedel, že to je Braith. Kissarem premenovaná na Apollymi, ktorý ju odmietal nazývať niečím, čo symbolizovalo škriekajúci chladný vietor, ako ju pomenovali, keď sa Chaos a Poriadok prvýkrát spolu spriahli a vytvorili ju.
Sephiroth prišiel s menom, ktoré znamenalo teplo a krásu, presne to, čo pre neho znamenala. Nikdy ju nevidel nijako inak.
Ani keď ho mučili pre jeho lásku k nej.
„Takže ty si Acheronova matka.“ Slová z Nicka vyleteli skôr, než ich mohol zastaviť.
Jej vírivé strieborné oči sa zmenili na červené a blond vlasy vzplanuli, ako keby chcela zaútočiť.
Nick sa tiež vzpružil.
Ale niečo ju upokojilo. „Si priateľom môjho Apostolosa...“
To bolo meno, ktoré dala Acheronovi pri narodení. „Áno, som.“
Pohľad jej zmäkol. „A si z mojej pokrvnej línie. Vzdialene. Musel to v tebe cítiť.“
Pomaly tesne obkrúžila Nicka. „To je pravdepodobne dôvod, prečo ti dôveroval, aj keď to nie je v jeho prirodzenej povahe.“
Tak to bol aj Nickov prípad.
No keď pokračovala v krúžení okolo neho, prešiel Nickom zvláštny pocit.
Nezameniteľný a vyčerpávajúci.
„Ty nie si Apollymi!” Odvrátil sa od falošnej bohyne. „Kto si?“
Okolo neho sa ozval smiech, z ktorého ho striaslo. Halucinácie boli jedna vec, ale prečo toto?
Prečo ona?
Ty vieš prečo.
Otočil sa a našiel za sebou ďalšieho Malachaia.
„Nedovolím ti všetko zničiť! Ty to vieš. Nie som taký.“
Cyprian sa zasmial. „Nemôžeš to zastaviť. Už sa to stalo. Nie je nič, čo by si mohol urobiť. Už som to rozbehol.“
„Tak prečo si tu?“ Nick sa uškrnul a prial si, aby sa cítil tak arogantne, ako predstieral. „Myslíš, že nevidím ten strach, ktorý máš v očiach? Áno, vidím tvoj strach... chlapče. Cítim ho!“
Nebola to tak celkom pravda. Ale vyhrážky práve teraz vyzerali ako dobrý krok. Zvyčajne to bolo bezpečné, ak sa jednalo o niekoho iného ako o učiteľov, jeho matky, Caleba, Koddy alebo Bubba. Oni by ho obyčajne nakopali do zadku, keď ho prichytili pri tomto postoji. Ale normálne boli ostatní zmätení.
Alebo, v prípade Cypriana to malo zmysel. Pretože si neboli istý, či Nick blafuje alebo nie. To bola jediná „lož“, ktorú bol schopný vytiahnuť s kamennou tvárou. Pri všetkom ostatnom bol roztrasený.
Z nejakého dôvodu, toto dokázal.
Naparene sa priblížil k očiam Cypriana. „Čo sa deje, démoni chlapec? Nemôžeš nájsť svoj jazyk alebo chrbticu?“
Asi zašiel príliš ďaleko, pretože sa mu do očí vrátil oheň. Pristúpil k Nickovi a chytil ho za jeho škaredú havajskú košeľu. „Obávam sa, že nič z toho!“
Áno, boli príbuzní. Rozhodne. Nick si musel spomenúť, ako prepnúť späť na zbabelosť, ktorá mu nikdy nedovolila vykonať extrémnu samovraždu.
Zdalo sa, že ten malý žaluď padol priamo z konára na zem a prekopal sa tak hlboko do pôdy, aby sa čo i len nedotkol svojho materského stromu. Treba brať do úvahy jeho prebudenie a náuku o tom.
Ale dalo to Nickovi trocha lepší prehľad, než mu Cyprian chcel dať. „Bojíš sa budúcnosti rovnako ako ja. Prečo by si tu inak bol? Ha? Čo sa stalo, že ťa to prinútilo vrátiť sa späť k svojmu týnedžerskému starému drahému otcovi? Kto čo zničil?“ Provokatívne zdvihol obočie na démona. „No tak, buď úprimný. Bubba alebo Mark? Nebol si dosť hlúpy, aby si ich nechal bez dozoru s niečím dôležitým, však?“
„Obaja sú mŕtvy, ty blázon!“
Pre Nicka bola táto správa ako úder do hrude. Doslova cítil, ako mu z pľúc uniká všetok vzduch. „Čo?“
„Je to pravda. Obaja idú dole kvôli tvojej ochrane. Chýbal ti tento poznatok, starý muž?“
Áno, nevedel o tom. Ale hneď, ako to Cyprian spomenul, mohol jasne vidieť ich smrť. A čo je ešte horšie, videl aj smútok jeho matky. Počul jej výkriky, keď sa dozvedela o Bubbovi a zobralo ju to rovnakým spôsobom, ako keď jej umrela sestra.
Ťažko a osobne. Zničilo ju to. A to bola jediná vec, ktorú by Nick nemohol nikdy pripustiť.
Vidieť svoju matku trpieť. Chrčiac, Nick popadol Cypriana a odsotil ho. Čo som ti urobil, že ma tak strašne nenávidíš?“
„Mal si všetko, čo som chcel!“ Zavrčal. „Všetci ťa milovali a ja som nemal nič! Nič! Nemohli sa dokonca na mňa ani pozrieť bez znechutenia a nenávisti!“
Nick bol rovnako šokovaný týmito nečakanými slovami, ako sa zdal byť aj Cyprian. Ohromený sa pozrel na démonovu tvár, na ktorej nebolo nič poznať. Samozrejme to mohlo mať veľa spoločné so skutočnosťou, že sa momentálne nejavil ako človek. Ale aj tak boli jeho červené oči plné úzkosti.
„Nenávidím ťa, pretože si bol všetko, čím som kedy chcel byť a nikdy nebudem!“
Nickom trhlo pri úprimnosti týchto slov a chcel, aby to mohol napraviť. Zatiaľ, čo už teraz vedel, ako vznikol Cyprian, stále mu chýbal dôležitý kus skladačky, ktorý nemal.
Jeden kus, ktorý potreboval napraviť.
„Kto je tvoja matka?“
Cyprian sa zasmial. „Zistíš to.“
„Takže to nie je Kody?“ Bola to hlúpa otázka vzhľadom k tomu, čo vedel o budúcnosti. Vedel, že to nie je ona. Práve teraz však potreboval nejaké potvrdenie.
A čokoľvek, dokonca aj niečo smiešne, bolo lepšie ako nič.
Cyprian zasyčal a vrhol sa Nickovi na hrdlo.
Nick sa mu sotva uhol. „Hej, psycho-cvok! Zastav sa a hovor! Prečo musíš byť tak násilný?“
Samozrejme, okrem zjavného dôvodu, že bol Malachai a taká bola ich povaha...
Keď na neho Cyprian zaútočil, Nick sa prikrčil a zasiahol ho tak, že ho to poslalo späť. Potom ho kopol, stočil a chystal sa ho chytiť. Cyprian sa však impozantným ťahom uhol na stranu, prešiel za Nicka a obklopil ho rukami okolo hrude. Držal ho neschopného pohybu. „Máš vôbec predstavu, aké je pre mňa ťažké neroztrhať ti hrdlo a nenechať ťa vykrvácať na moje nohy?“
„Kamoš! Potrebuješ seriózne poradenstvo a odbornú pomoc. A niekoho, kto ti pomôže zvládať hnev. Dovoľ mi aspoň dotknúť sa tvojich bezpečnostných pásov a spoznať tvoju sestru skôr, než si vypestuješ ku mne toto nepriateľstvo. Do pekla! Čo som také urobil, že si si vytvoril takýto plán? Zamiešal som do tvojej detskej fľašky Red Bull alebo som nechal krúžok od pitia na tvojej obľúbenej bielej pohovke? Zacúval som do tvojich petúnií a nenechal ti odkaz?“
Cyprian sa presunul, aby vyplnil svoju hrozbu, že zabije Nicka. V okamihu, keď sa o to pokúsil, objavil sa tam Grim a chytil ho za ruku, aby ho zastavil. Tvár mal skrivenú od zúrivosti, keď musel vyvinúť dostatočnú silu, aby Cypriana odtiahol o pár krokov ďalej. Nick, omráčený do praktickej kómy, sa nehýbal. Nebol si istý, na ktorú časť reagoval najviac. Či to, že Grim bol tu. Alebo či to, že sa odvážil zaútočiť na iného Malachaia. Alebo, že ho bránil. Pretože naposledy, keď boli spolu sa Grim vyhrážal, že najbližšie uvidí Nicka v hrobe, kde si zatancuje a zapíska. A to všetko počas hlasného smiechu.
Áno, toto dávalo najmenší zmysel v celom tomto šialenom bláznovstve.
Grim sa mračil na Cypriana. „Zabi ho ty hlupák, a ukončíš tým vlastnú existenciu!“
Cyprian si utrel krv z pier. S prerývaným dychom bláznivo zízal na oboch, aby si nič nerobil z toho, čo bolo povedané.
To takmer stačilo na to, aby Nicka pichol osteň strachu. Ale jeho cajúnska povaha sa prejavila skôr, než ju mohol zaraziť a poslať späť, aby nemohla zasahovať do jeho lepšieho zmyslu. Akoby mu niekedy niečo mohlo dávať nejaký zmysel.
Nick sa začal transformovať do skutočnej formy a provokatívne vystrčil bradu na Cypriana a Grima.
„No tak, chlapče. Čo bude?“
Rozprestrel krídla a prijal plnú formu Malachaia. Úprimne, mal zlý pocit, že vyzerá trocha zvädnuto a nie obvykle desivo.
Grim sa zasmial jeho odvahe.
To nebola presne taká reakcia, akú si Nick predstavoval. V skutočnosti to zapôsobilo na jeho ego a zranilo jeho city. A bol neskutočne šťastný, že tu nie je Kody, aby to videla. A dvojnásobne šťastný, že ani Caleb, ani Aeron neboli svedkami tohto poníženia. Je dosť ťažké vyzerať tvrdo aj bez toho, aby boli jeho chlapci svedkami toho, ako je ponížený niekým hrozne oblečeným v odhodenom Halloveenskom oblečku.
Ale s tým nemohol nič urobiť.
A nič z toho nestačilo na to, aby šiel znova do kolien.
Grim vytiahol ruku a použil svoje schopnosti, aby Nicka prirazil k stene za ním.
„Musíš sa vrátiť k svojmu zbytočnému životu usmrkanca s drzým jazykom, ktorý po škole klamal turistov a okrádal ich so svojimi priateľmi. Buď dobrý chlapec a vypi tu vodu!“
Nick pokrútil hlavou v nesúhlase a snažil sa, ako najlepšie vedel, použiť proti Grimovi vlastné schopnosti. Zaklial, keď ho znova sklamali.
„Ah, Grimmy, zlatko, prečo by som ťa mal teraz začať uspokojovať, keď obaja viete, že najšťastnejšieho ma urobí to, ak máte zo mňa IBS[1]?“
„Jednoducho ho uväznime.“ Cyprian zatrepotal vlastnými krídlami.
„Existujú veci, ktoré musí urobiť pre budúcnosť, rozohrať tak, ako my potrebujeme.“
„Tak ma za neho vymeň. Viem, čo je potrebné urobiť, aby sme pripravili budúcnosť.“
Nick zamrzol.
Grim skrútil pery a potom sa zastavil. Pomaly zdvíhal obočie, akoby o tom vážne uvažoval.
Nick pri tejto myšlienke začal panikáriť.
Určite to nemohli urobiť tak, aby im to prešlo. Nikto by im na to neskočil. Ktokoľvek vy mohol vidieť cez falošnú kópiu. Nikto nebol tak hlúpy!
„Ah, toľké keci! Tento lúzer to nedokáže. Nikto nie je ako ja. Moja mama by to okamžite zistila, akoby sa k nej priblížil!“
Grim si ďalej šúchal bradu. „Vieš... nakoniec by si mohol byť naším riešením. Raz už si to dokázal. Tak prečo nie? Dokonca ani Acheron na to neprišiel. Ani Neria.“
Cyprian sa zaškľabil na Nicka. „Kto hovorí, že ho potom všetkom potrebujeme v tejto knihe? Zamkni ho. Nakŕm nim démonov a tým ešte viac oslabíme Noira.“
„Dva za cenu jedného. To sa mi páči ešte viac.“ Grim prikývol. „Dobre. Poďme na to.“
Nick otvoril ústa, aby protestoval.
Ale bolo príliš neskoro. Už ho mali v klietke.



[1]IBS = irritable bowel syndrome- syndróm dráždivého čreva

6 komentářů: