sobota 9. prosince 2017

Zrozen ze vzdoru - Kapitola 27



Talyn zastonal od bolesti, ako sa prach usádzal okolo neho. Bola to ťažká váha, čo ho drtila k zemi. Dym mu bránil vo videní, dusil ho a kašľal. To na neho spadla polovica stanice?
Tak sa cítil.

Ryn divoko zaklial. Pokrytý prachom a kúskami stropu, Tavali fučal a kašľal.
Talyn sa posunul, keď začul kašľajúcu Morru vedľa seba. „Morra?“
Ignorovala ho, ako zalapala po dychu. „Qory?“ Hlas jej zachrčal od sĺz. „Bohovia, nie! Qory, odpovedz mi!“
 Až vtedy si Talyn uvedomil, že váha na ňom je Qory. Obor schmatol jeho aj Morru a použil vlastné telo ako štít pred výbuchom.
Tak jemne ako len vedel, pretočil Qoryho na chrbát. Popáleniny a otvorené rany pokrývali jeho telo. „Qor? Si s nami?“
Z kútika úst mu vytekala krv, keď zažmurkal.
„Nehýb sa!“ vyhŕkla Morra, ako sa snažil jej niečo naznačiť. „Len ostaň ležať a ja ti zoženiem pomoc.“
Talyn sa posadil, keď začal opätovne vidieť a zahliadol tieň mihnúť sa popred neho. Trvalo mu len sekundu, než si uvedomil, že to musela byť tadara, zachraňujúc si vlastný zadok.
Typické.
Zlosť mu zatemnila videnie. Mysliac len na jej zabitie, postavil sa aj napriek bolesti a rozbehol sa za ňou. Ale skôr ako sa dostal do polovice chodby, zastavilo ju niekoľko výstrelov od vojakov Tavali. Kričiac padla na dlážku a dala si ruky na hlavu na znamenie, že sa vzdáva.
Talyn sa po nej natiahol ako prvý. Našťastie, nebola poranená. Môže byť súdená za svoje zločiny.
Aj keď vedel, že jeho blaster je prázdny, otočil ho na ňu. „Eriadne etol Anatole, v mene Andarionskej ríše a na základe nariadenia úradujúcej Tadary Tylie, zatýkam vás, aby ste čelili obvineniam. Nech vás bohovia omilostia.“
Napľula mu do tváre. „Nebudem vzatá nejakým bastardom!“
Snažila sa mu vytrhnúť, ale Talyn ju držal na mieste.
Talyn si z tváre zotrel sliny. „Mrcha, nech sa páči. Nielen že budeš odvedená bastardom, ale jeden ťa aj zvrhne. Prekusni to.“
Z vrecka vytiahol putá a spútal ju.
Zrazu mu na spánok mierila zbraň.
Talyn zamrzol,  zatiaľ čo Eriadne sa zasmiala.
„Zabi toho bastarda!“ rozkázala. „Chcem cítiť jeho krv na mojej koži.“
Počul kliknutie v zbrani, ktoré ju preplo z omráčenia na zabitie.
„Nerob to, Venik.“ Zavrčal Ryn z druhej strany chodby, keď pomaly zmenšoval vzdialenosť medzi nimi. „Tento Andarioňan je nielen pod mojou ochranou, ale tiež pod Caroneskou a Sentellou. Zabiješ ho a nebude to môj výbuch, ktorého sa budeš báť. Sám Nemesis pôjde po tebe, na čele s Jayne.“
Stále mu mieril na hlavu. „Vieš vôbec, čo si spôsobil, Cruel?“
Ryn si odfrkol. „Medzi Tavali nie som Cruel. Som Dane. Ak nechceš, aby na tvoj zadok padol plný hnev mojej matky, mal by si odvolať svojich potkanov a rozísť sa. Alebo chceš, aby sa spustila tá sračka, čo bude nasledovať?“
„Máme dohodu!“ zaškriekala Eriadne. „Zabi ho a ja z teba spravím princa!“
Na jeden úder srdca si bol Talyn istý, že stlačí spúšť. Namiesto toho sa stiahol.
„Akokoľvek je to lákavé, videl som, čo si spravila svojím vlastným. Takže si to zrejme nechám ujsť, než skončíť ako mastný fľak na podlahe.“
Talyn vzhliadol a pozrel sa do trpkého pohľadu staršieho Andarioňana. S tmavou pokožkou a veľkými svalmi Brax Venik nebol to, čo Talyn očakával od Porturnum Tavali lídra. Jeho polovičný status bol zrejmý. Niet divu, že Venik nenávidel Andarioňanov. Ak boli tak milý k vyrastajúcemu Tavali lídrovi ako boli k Talynovi, tak chápal jeho nepriateľstvo voči andarionskej rase.
Venik pozrel na Ryna. „Aj keď nerád prichádzam o spojenectvo s andarionskou tadarou, hnev tvojej matky a uvrhnutie Tavali do ďalšej krvavej vojny mi za to nestojí. Čo je isté, ak začnem paľbu pod Dane Canting, zvlásť jej synovi... Choďte v pokoji, brat môj. Popraj tvojej matke všetko dobré.“ Zavolal na svojich mužov a prenechali Eriadne im.
Talyn sa zamračil, ako sledoval odchádzajúce Venika, akoby sa nič nestalo. Predal Eriadne do rúk Rynovi a šiel skontrolovať Qoryho a  Morru.
„Ako mu je?“
„Zastavila som krvácanie. Len potrebujem tých zasratých doktorov!“
O pár sekúnd boli pri nich.
Talyn ustúpil, kým sa skláňali nad Qorym. V miestnosti bolo niekoľko tiel, ktoré zachytil výbuch. Zašepkal modlitbu za ich duše.
Ale tie slová sa mu roztrúsili, keď si uvedomil, že jedno z tiel bolo Parisino.
Dočerta. Venik mal pravdu. Eriadne nepadla ani slza nad vlastnou neterou, dokonca ani len myšlienkou o ňu nezavadila. Vôbec.
Sakra, ešte aj Talyn pocítil kúsok viny za to, že sa sem Parisa dostala. Nedokázal pochopiť, ako mohla byť tadara taká chladná.
Nie že by to bolo dôležité.
Ako začal hovoriť doktorom, aby vzali Qoryho na Andáriu, jeho komunikátor sa rozzvonil.
„Veliteľ Batur.“
„T-T-Talyn?“
Žalúdok sa mu stiahol nad hrôzou vo Felíciinom hlase. „Zlatko? Čo sa deje?“
„Oh, aké sladké a dojemné.“
Talyn sa musel podoprieť o stenu, ako sa mu celý svet nahol. Bol to Chrisen.
„Čo tam s ňou robíš?“
„Čo myslíš? A ak ju chceš ešte niekedy vidieť živú, navrhujem, aby si podrezal tadaru a vrátil moju matku na Andáriu. Navrátiš mojej matke moc vládnuť alebo ti nahrám vresk tvojej samice, kričiac o pomoc, keď ju stiahnem z kože zaživa.“
Talyn nemohol dýchať, ako na neho jeho slová dopadli a vystrašili ho. Nepochyboval, že by svoju hrozbu vykonal.
Ale Parisa bola mŕtva...
Všetko sa zmenilo. Kovová pachuť naplnila jeho ústa, ako mu bzučalo v ušiach. Chrbát mu horel. Bol to ten istý hrozný pocit, ktorý mával ako dieťa, keď  boli jeho emócie mimo kontrolu. Preto sa ich musel naučiť kontrolovať už v rannom veku. Aby nikto nevedel, ako na neho zatlačiť. Udržať každú jeho časť na uzde.
Teraz...
Zviera v ňom chcelo krv.
„Nedotýkaj sa jej! Počuješ ma, Anatole? Ak sa jej čo i len dotkneš, nenájdeš ani len malú dieru v pekle, kde by si sa mohol schovať, aby som ťa nenašiel a kričiac odtiaľ nevytiahol.“
„Mňa nevystrašíš, bastard. Máš dve hodiny na to, aby som videl, ako moja matka nastupuje na trón. Potom... táto ezul Terronovská mrcha už nebude taká pekná.“
Morra zamrzla, keď Talyn vydal zvuk besného zvieraťa. Obávajúc sa o neho, nahla sa, aby sa dotkla jeho ramena. Zaklonil hlavu a vypustil divoký výkrik. Bol tak hlboký a surový, až to pocítila v celom tele.
Všetok pohyb zrazu zastal.
Dych mal trhaný, keď sa na ňu obrátil. Oči mu žiarili červenou, ktorá bola ešte desivejšia pri vrčaní. O sekundu neskôr sa objavili čierne krídla z jeho chrbta.
Doriti.
Doširoka ich roztiahol.
„Čo, dočerta,“ vydýchla.
Odstupujúc od Talyna, Ryn sa šokovane pozrel na Morru. „Vie vôbec niekto, že Andarioni majú krídla?“
„Mali ste byť všetci mŕtvi!“ zavrčala Eriadne. „Postarala som sa o to.“
Talyn sa zlomyseľne zasmial tadare do tváre. „Jedného si minula, mrcha.“
Počas „očisťovania“ rasy Okrídlených, Eriadne testovala každého člena ich línie, ktorý by získal recesívny gén. Ak prišli výsledky pozitívne, bol popravený. Každý jeden člen rodiny. Ale keďže rodina jeho matky boli doktori, Baturovci našli spôsob, ako oklamať testy a zachrániť sa.
Teraz bol Talyn jeden zo zriedkavých nosičov, ktorý zdedil gén línie Okrídlených na Andárii. Preto ho matka tak veľmi učila, ako ovládať svoje emócie a schovať krídla.
Na tom už nezáleží.
Bolo to po prvý raz, čo ich odhalil verejne a po prvýkrát, čo ich roztiahol, odkedy mu bolo osem a matka mu hrozila, že mu ich chirurgicky odstráni, ak ich ešte niekedy uvidí. Aj preto vedel, že je s Jayne príbuzný. V deň, keď jej krídla uvidel po prvý raz, kým tam stál s ňou a Hadrianom, zistil, že bola nielen z časti Andarioňanka, ale jej andarionská stará mama bola mladšou sestrou jeho prababky, ktorá opustila Andáriu, aby sa vyhla očiste.
Boli rodina.
 Talyn zmenšil vzdialenosť medzi ním a Eriadne.
„Len aby si vedela, bol to Chrisen. Chce, aby som ti podrezal hrdlo a navrátil jeho matku na Andáriu, aby prevzala moc namiesto teba. Ak tak nesplním, zabije moju samicu.“
Vytiahol svoj nôž a prstom prebehol po čepeli. „Prvá polovica podmienok je pre mňa akceptovateľná.“
Predstúpil pred ňu.
„Počkaj!“ Eriadne bojovala v Rynonom náručí. „Ušetri ma a ja ti poviem, ako získaš späť svoju samicu.“
„Máš tri sekundy, než zredukujem tvoju líniu.“
„Rovnako som oklamala aj Nykyriana.“ Pozrela dole na Parisino telo. „Ona a Cairistiona vyzerajú takmer identicky. Dosaď moju dcéru na trón a nepozná rozdiel. Sľubujem. Dá ti to čas, aby si ju našiel a zachránil.“
„Prečo by som ti mal veriť?“
Eriadne zdvihla bradu. „Pretože sa moja vlastná krv obrátila proti mne. Ak ma chce Chrisen mŕtvu, nebudem mať pokoj, kým nebudem stáť nad jeho hnilobnou mŕtvolou.“
Tomu už Talyn veril. Taktiež ale vedel, že Chrisen nikdy neprepustí Felíciu. Ten slizký bastard mal plán a ten nezahŕňal, aby Talyn prežil a mal možnosť sa pomstiť. Ani ju neprepustí po tom, čo im spôsobili jej otec a brat.
Niekedy je lepšie ľahnúť si s diablom ako s diablovou slúžkou.
Staré andarionské príslovie sa mu prehnalo mysľou.
Sotva držal svoju zlosť, keď sa postavil nad Parisino telo. Eriadne mala pravdu.  Až strašidelne sa podobala na Cairistionu. Talyn sledoval, ako Qoryho prevážajú a Morra ich nasledovala. Hnev sa valil jeho telom. Tak veľa ľudí už padlo v tomto boji.
Ešte viac zranených.
Bolo načase to zastaviť.
Otočil sa späť na Eriadne s Rynom. „Máš na svojej lodi klietku?“
„Áno.“
„Daj ju tam. Zamkni ju, ak bude treba.“
Ako odchádzal, Rynov hlas ho zastavil. „Mám aj stíhačku. To ťa dostane domov skôr ako loď. Je tvoja, ak ju chceš.“
Talyn nikdy nechcel tak veľmi pobozkať chlapa. „Ďakujem.“
Ryn mu pokynul hlavou, než zamieril do dokov, kde mal svoju loď.
Talynovi trvalo len pár minút, než nasadol do stíhačky a aklimatizoval sa na jej ovládanie v cudzom jazyku. V podstate sú všetky podobné. Akonáhle vieš, kde sú kľúčové kontrolky, si v relatívnom bezpečí.
Aspoň dúfal, že to bola pravda.
Talyn nasadol do stíhačky a mieril domov. Keď nastavil súradnice, zavolal matke, aby sa uistil, že bola stále v poriadku uprostred tohto chaosu.
„Oh, vďakabohu!“ Plakala. „Počuli sme, že veliace centrum bolo napadnuté lojalistami. Bála som sa, že si tam.“
„Čo sa stalo, Matarra?“
„Ironické, ale rovnaký plán, aký si mal na Parisu. Akonáhle počuli, že bola oslobodená, zamierili do väzenia, aby oslobodili Chrisena a Merrella z ciel.“
Zaklial si pre seba pre svoj stupidný plán. Nikdy ani len nesníval, že by ho okopírovali. „Čo sa stalo s Lorensom?“
„“Bol ťažko zranený, keď...“ Hlas jej stíchol, akoby sa preriekla. „Je na operácii.“
„Viem, že majú Felíciu. Chrisen mi už volal.“
„Je mi to tak ľúto, zlatko.“
„Máme ich polohu?“
„Nie. Odstránili si čipy. Nevieme, ako ich nájsť.“
Talyn cítil, ako sa mu opäť chvie chrbát. Sústrediac sa, aby ostal pokojný a mal pod kontrolou krídla, zameral sa na to, čo musel urobiť.
„ Je Cairistiona triezva a v strehu?“
„Áno. Prečo?“
„Mám na ňu láskavosť.“
„Nie je na to vhodný čas, Talyn. Nykyrian bol takmer smrteľne zranený, keď zachraňoval svoju manželku od nepriateľov. Je tiež na operácii. A prognózy nie sú dobré. Neočakávajú, že to prežije.“
Aj keď to chápal, Nykyrian nebol najdôležitejšia vec pre neho.
„Zachráni to Felíciu, mama. Prosím, nenechaj ma pochovať.“
„Čo potrebuješ?“
„Zázrak.“


Po tom, ako lojalisti ovládli veliteľské centrum a Lorens bol ťažko zranený, zvyšní WAR vojaci sa presunuli do Anatolskej základne, kde držali väčšinu zbraní a lodí. Talyn zamieril priamo tam. Jeho plán zahŕňal len dvoch vojakov – jeho a Ryna, aby získali Felíciu.
Posledné, čo čakal, bola masa vojakov, ktorá ho obklopila v momente, ako pristál na dráhe. Akonáhle mal vypnuté motory, nebolo nič, čo by mohol robiť.
Bol im kompletne vydaný napospas.
Znechutený svojím šťastím, otvoril poklop a zostúpil, čakajúc, že ho odvedú priamo do väzby.
Nespravili to. Namiesto toho ustúpili pred plukovníkom, ktorý bol o niekoľko rokov starší ako on, aby privítal Talyna.
Zasalutoval mu.
Talyn mu to opätoval, ako pohľadom prechádzal po ostatných, sledujúc náhle pohyby.
„Aké sú vaše príkazy, Veliteľ?“
Talyn dvakrát zamrkal nad tými slovami. Bol v pokušení pozrieť sa za seba, či to nehovoril niekomu inému. Ale popravde, dávalo to zmysel. S Lorensom na operácií, bol ich prvý veliteľ.
Hej, to dalo človeku zabrať. Bol najmladší veliteľ v histórii Andárie a táto zodpovednosť padla na jeho ramená ako gravitáciou pritiahnutá planéta.
Konečne ustúpil šok z ich rešpektu a Talyn si odkašľal. „Potrebujem report.“
„Veliteľské centrum je stále v rukách Anatolovcov. Máme tímy, ktoré sú pripravené na pozíciách aj sniperov na okolitých strechách. Ak vystúpia o krok von, ukončíme ich rodokmeň.“
Talyn nad tým uvažoval, keď viedol plukovníka do svojej novej kancelárie.
„Nastavte zbrane na omráčenie. Nezabíjajme len preto, že je niekto idiot. Alebo, že je verný, aj keď je to k zlomenej korune.“
Úprimne, ak by to všetko Chrisen nebral osobne, sám nevie na ktorej strane by nakoniec bojoval.
„Ale pokiaľ ide o Chrisena a Merrella, udeľujem úplne zbavenie viny každému, kto ich dostane do hrobu.“
Plukovník odovzdal jeho príkazy, než sa vrátil k reportu.
„Stále nemáme ich polohu, teda okrem Julliena, ktorý je v zajatí Triosanov. Zvyšní dvaja si vytiahli sledovacie čipy, než utiekli.“
„Vieme, kto ich prepustil?“
„Z video záznamov, áno. Máme mená niekoľkých zradcov.“
„Skontroloval niekto, či ich čipy fungujú?“
Svetlo rešpektu sa odrazilo v očiach plukovníka. „Nie, pane. Ale spravíme to teraz.“
Plukovník Tievel nahlásil jeho príkaz na sledovanie.
Ako sa Talyn priblížil ku kancelárii Chrisena, major v službe mu otvoril dvere. Zvláštny, nepríjemný pocit mu prebehol po chrbtici, keď vstúpil, nie pre disciplinárne konanie v tom čase, ale pre samotného veliteľa.
Bolo to po prvý raz za mesiace, kedy tam vstúpil bez zauzlovaného žalúdka. Váha jeho novej pozície a zodpovednosti na neho ťažko doľahla. V minulosti riskoval iba svoj život.
Teraz...
 V rukách mal život každého vojaka, ktorý veril Tylie a Sarenovi. Život jeho matky a Felície. Tylie a Cairistiony.
Budúcnosť celej Andárie. Všetko to bolo na ňom.
Neposer to.
Bohovia, keď som povedal, že chcem zmeniť svoj život, takto som to nemyslel.
Prebehol palcom po prste, na ktorom vzdával svoju úctu Felícii a v mysli si vybavil jej obraz na upokojenie svojej úzkosti.
Spôsobil to všetko tým, že sa odvážil postaviť bohom a vzal si niečo pre seba? Bol toto jeho trest za to, že chcel byť šťastný?
Nie, odmietal tomu veriť. Tak ako odmietal veriť, že už nikdy neuvidí Felíciu.
Už nie si sám. Pozrel na vojakov okolo seba.
Všetko, čo kedy chcel, teraz na jeho strane. Dokonca aj jeho život.
Nevrátim sa späť.
Bojoval príliš tvrdo, aby sa sem dostal. Žiaden malý skurvysyn mu nevezme jeho život a samicu. Nie bez brutálneho boja. A brutálny boj bol to, na čo sa Talyn špecializoval.
Poď do mňa, mrcha. So všetkým, čo máš.
Jediný rozdiel bol, že tentoraz nebojoval pre rešpekt a uznanie. Nebojoval pre seba. Bojoval za tú jedinú vec, na čom mu naozaj záležalo v tom jeho posratom živote.
Felícia.
A mienil to ukončiť. Raz a navždy.


Felícia sa chcela prikrčiť a plakať, ako zápasila s reťazami, ktoré ju držali pripútanú k stoličke. Predtým, než spoznala Talyna, by neváhala a prosila Chrisena o milosť. Ale jedna z dvoch vecí, ktoré sa od neho naučila, bolo, ako držať hlavu vzpriamenú pred ľuďmi, ktorí jej ubližovali. Nikdy by im neposkytla moc nad ňou a aby ju oslabili.
Nestáli za to.
Tá druhá bola, že nie je vo vesmíre sama. Tam vonku boli Andarioni, ktorí sa zastali obetí. Andarioni, ktorí nenechajú zlo vyhrať.
Talyn bol jeden z nich a príde po ňu. Nenechá ju padnúť. A keď sa sem dostane, zabije každého za to, že ju vzal.
„Ostáva už len pätnásť minút,“ povedal Chrisen, zatiaľ čo Merrell menil vysielanie, aby sa dozvedel nové správy  o svojej matke a kráľovnej.
„Myslíš, že to spraví?“
„Zabije Tadaru? Určite. Oslobodí našu matku... Neviem.“ Odmlčal sa, ako sledovať, čo Nykyrian Quiakides spravil Akselovi Bredehovi a jeho základni. Ukázali obrázok jeho plačúcej tehotnej manželky, ktorá sedela v nemocnici medzi Tylie a Cairistionou. „Minimálne sa nemusíme starať o jedného z našich hybridných bratrancov na tróne. Jullien ho nikdy nedostane, keď teraz jeho rodičia vedia, čo spravil svojmu vlastnému bratovi. A vyzerá to, že Nykyrian zomrie na následky zranení.“
 „Dobre. Potom je právo dedičstva zabezpečené.“
Merrell prikývol. „Tak ako to malo byť. Pravý Andarioňan na našom tróne...ja. Nie nejaký hybridný kus hovna.“ Diabolsky žmurkol na Felíciu. „Zdá sa, že ten tvoj bastard ťa nakoniec predsa len nemiluje.“
Zmenšil vzdialenosť medzi nimi a odhrnul jej vlasy z tváre. Felícia sa odkláňala od neho najviac ako len vedela. Keďže so zapchatými ústami nevedela rozprávať, zavrčala na neho. Merrell jej schmatol vlasy a zaklonil hlavu. „Myslíš si, že si silná? Nemôžem sa dočkať, kedy začujem, ako sa tvoje bojovanie premení na kričanie o milosť.“
„Mer, pozri!“
Obaja sa otočili na monitor, kde videli, ako Parisu viedla do paláca skupina vojakov. Keďže správy stále ukazovali Cairistionu v nemocnici, kde bol odvezený Nykyrian, vedeli, že to bola ona.
Ich matka bola konečne slobodná.
„Neuveriteľné,“ povedal komentátor. „Je to ohromujúce a nečakané, ale Princezná Tylie súhlasila s abdikáciou svojej moci.“
Zostrihli to so záberom princeznej v nemocnici, kde Cairistiona sedela v pozadí.
„Moja matka nám bude chýbať. A posledná vec, ktorú chcem, je vidieť ďalšieho člena našej rodiny odísť na večnosť.  Nechcem ani, aby trpel ďalší nevinný Andarioňan. Aj keď sme bojová rasa, je na čase, aby sme medzi sebou žili v mieri a bojovali len proti našim nepriateľom. Takým, ktorí by nám ublížili. Je mojou cťou ustúpiť, umožniť mier a prenechať právoplatné miesto našej novej Tadare ako líderke.“ A s tým Tylie opustila reportérov. Vrátila sa k svojej sestre, ktorú chytila za ruku, zatiaľ čo ochranka tlačila reportérov dozadu a zavreli im dvere pred nosmi.
Merrell vydal zvuk absolútnej neviery.
„No to ma poser. Batur to dokázal.“
Chrisen potriasol hlavou. „Takže ju necháme ísť?“
Merrell sa zasmial. „Samozrejme, že nie. Naša matka je nová tadara a my sme noví princovia.“ Pozrel na Felíciu. „Otázka je, ktorého z nich vykucháme ako prvého?“
Než mohol Chrisen odpovedať, Merrellovi zazvonil komunikátor. Skontroloval ID  a usmial sa.
„Matarra?“
Chrisen k nemu pristúpil. „Daj ju na hlasno.“
Merrell počúvol. „Môžeš to zopakovať pre Lorda Tupého a Nudného?“
„Plánujeme korunováciu do hodiny. Potrebujem vás tam oboch, aby ste zastali svoje právoplatné miesto v našom svete.“
Felícia poskočila, keď sa niekto dotkol jej zviazaných rúk. Trvalo jej sekundu, než si uvedomila, že jej niekto kreslí znaky na ruku.
Si v bezpečí. Talyn je s nami. Sme skrytí.
Slzy sa jej padali, ako jej Talyn s jemnosťou pohladil líce, dávajúc jej vedieť, že je tam s ňou. Pocítila záchvev vzduchu, keď sa pohol a postavil sa medzi ňu a Anatolovcov. Morra uvoľnila Felíciine ruky, aby sa vedela oslobodiť. Povzbudivo ju potľapkala po ramene.
Felícia ich stále nemohla vidieť, ale len vediac, že sú tam...
Nikdy nemilovala Talyna viac.
„Ako si sa oslobodila?“ opýtal sa Merrell matky.
„Batur to urobil. Povedzte mi, kde ste a eskortujem vás oboch do paláca.“
„Prídeme sami. O chvíľu sa uvidíme.“ Zložil.
Chrisen zalapal po dychu. „Čo to robíš?“
„Niečo sa mi nezdá. Neverím tomu bastardovi. A ty?“
Chrisen pozrel na Felíciu. „Nie, ale miluje svoju samicu. Pre jej bezpečnosť si myslím, že nás poslúchol.“
 „Potom pôjde s nami.“ Merrell sa posunul, že ju zoberie, keď tvrdo narazil na Talyna.
Talyn sa okamžite odhalil. Plne ozbrojený sa natiahol po Merrellovi.
„Mali ste to nechať tak.“ Hodil ho proti stene, vytiahol blaster a zamieril na Chrisena. „Jedno slovo a potiahnem spúšť. Prosím!“
Chrisen zodvihol ruky nad hlavu.
Výraz v Merrellovej tvári hovoril, že on chce byť taký hlúpy. Až kým si neuvedomil, že Talyn nie je sám. Jeden po druhom, šesť Andarioňanov odhalilo svoje tváre.
Obaja, Merrell aj Chrisen, padli na kolená a vzdali sa.
Talyn prepol svoj blaster zo zabíjania na omráčenie a oboch ich strelil. Dvakrát.
Morra zvedavo zdvihla obočie.
Dal si dole helmu a podal ju vojakovi naľavo. „Chcem ich mať v bezvedomí, kým Cairistiona nevydá rozkaz na ich zabitie. Inak by som bol obvinený z vraždy.“
Talyn sa otočil k Felícii , kľakol si k nej a vzal ju do náručia. Felícia sa tvárou pritisla k jeho krku. „Vedela som, že prídeš.“
„Vždy.“ Chvejúc sa od úľavy, že ju našiel, pobozkal ju so všetkých, čo mal.
Felícia zalapala, keď sa postavil s ňou v náručí. „Môžem chodiť.“
„Ja viem.“
Zamračila sa ako ju odmietol dať dole. „Talyn?“
Zovrel ju v náručí ešte viac. „Bol som príliš blízko k tomu, aby som ťa stratil. Práve teraz si nie som istý, či ťa  ešte niekedy nechám mimo môj dohľad. Určite nie, kým sa prach z týchto sračiek neusadí.“
Usmievajúc sa, položila hlavu na jeho rameno. „Tak dobre. Ale možno to bude divné, ak budem chcieť ísť do kúpeľne.“
Zasmial sa, ako ju niesol dole chodbou. Zastavil sa a pozrel na svojich mužov za ním.
„Ak tých dvoch bastardov budete chcieť vyvliecť von držiac ich za členky namiesto v putách, nebudem proti. A ak im udriete hlavy o všetko okolo, čo pôjdete, budem zvažovať urýchlené povýšenie.“
Vojaci sa tak veľmi zasmiali, že ich hneď ťahali.
Morra pobúchala najbližšieho pri nej po ramena. „Nie ste zvyknutí na taký skazený zmysel pre humor, však?“
„Nie sme zvyknutí na žiaden zmysel pre humor. Bodka.“
Felícia sa pritisla k Talynovi.
Až kým neboli vonku. Talyn na ňu uprel svoj pohľad. Nevedela, čo výraz v jeho tvári znamená.
„Už žiadne skrývanie.“ Vydýchol a sekundu na to roztiahol svoje krídla na chrbte.
Lapajúc po dychu, okamžite sa jemne dotkla ich jemnej textúry.
„Máš krídla?“
„Zúrivosť nie je jediný recesívny gén, ktorý som zdedil.“
Pobozkala ho. „A ja milujem každú tvoju molekulu. Recesívnu aj inú.“
Talyn pozrel na ostatných vojakov okolo seba. Jeden po druhom uvoľnili svoje vlastné krídla. Uškrnul sa nad jej ohromeným výrazom. „Cairistiona a ja sme obnovili Divíziu Okrídlených v armáde. Poskytla nám ochranu.  Koniec koncov, sme ohrozený druh. Poslední z nášho druhu.“
Morra schmatla najväčšieho Andarioňana, ktorý nemal žiadneho väzňa na stráženie. „Musím povedať, že začínam oceňovať tieto nezelené druhy.“
Felicia sa smiala, keď vojaci nasadli do stíhačiek.
Talyn zaváhal na zemi. „Si na to pripravená?“
„Verila som ti na airbiku. Myslím, že to zvládnem.“
Ale namiesto toho, aby sa pridal k ostatným, hľadel na ňu. „Milujem ťa.“
Otrela sa nosom o jeho. „Ja teba tiež.“
Pevne ju k sebe privinul, než nasadli do stíhačky. Felíciin žalúdok sa zachvel, ako sa rýchlo vzďaľovali od zeme. Nakoniec nebola taká statočná ako hovorila. Jediná vec, ktorá ju udržovala v kľude, bolo poznanie, že Talyn by jej nikdy úmyselne neublížil. Takže bola úplne v bezpečí.
Zvláštne, ako vždy o láske premýšľala veľmi detsky.
Predpokladala, že byť zamilovaný znamená, že bude zahrňovaná pozornosťou a darčekmi. Hýčkanie ju zaslepilo. Ale to nebola pravá láska. Pravá láska bolo dávať niekoho pred seba samého. Dávať bez očakávania, že dostanete niečo na oplátku, pretože jeho šťastie pre vás znamená viac ako vaše vlastné. Teraz tomu plne chápala.
A láska bola vtedy pravá, ak ten druhý voči vám cítil úplne to isté. Ak rozmaznával vás a vy ste ho rozmaznávali na oplátku. Nie, nevedela aká budúcnosť ich spolu čaká. Ale akákoľvek katastrofa alebo výzva v ich živote, ktorá nastane, tej budú čeliť tak, ako tomu čelili teraz.

Spoločne.

15 komentářů:

  1. Dakujem veľmi pekne za preklad a korekciu opäť skvelej kapitoly :-)

    OdpovědětVymazat
  2. Díky moc za překlad a korekci další skvělé kapitolky !!!! Jste úžasné !!!!!

    OdpovědětVymazat
  3. Dakujem za skvele pokracovanie. GabiM

    OdpovědětVymazat
  4. Díky za další úžasnou kapitolu 🌸😘

    OdpovědětVymazat
  5. Moc děkuji za pokračování♥♥♥

    OdpovědětVymazat
  6. Děkujííí mockrát. Jste nejlepčí.

    OdpovědětVymazat
  7. Moc děkuji za novou kapitolu. Katka

    OdpovědětVymazat