neděle 7. ledna 2018

Intenzivní - Kapitola 10




„Ahoj slečna Kody. Tak rada ťa vidím! Vždy si tak pekná a elegantná. Ako taký malý anjel z neba. Takže, ako sa dnes večer máš?“
Kody sa usmiala na krásnu servírku, ktorá prišla k jej stolu a položila pred ňu pohár vody. „Mám sa dobre, pani Gautierová. Mám sa stretnúť s Nickom, aby sme sa pozreli na nejaké domáce úlohy. Je vzadu a znova hrá s Wrenom biliard? Alebo ho Remi prenasledoval hore, aby sa skryl pred Alexom?“
Sotva po tridsiatke bola Nicková matka veľmi útla žena. Oblečené mala čierne útočiskové tričko a džínsy, dlhé blond vlasy stiahnuté do vrkoča. Zamračila sa a rozhliadla sa po riedkom utorkovom večernom dave.

„Vlastne, nie je tu, zlatko.“ Vytiahla telefón z vrecka zástery a skontrolovala správy. „Neozval sa mi, to sa na neho nepodobá. Kedy hovoril, že tu bude?“
„O siedmej.“
Cherise pokrčila tvár. „On nezvykne meškať. Už vôbec nie celých pätnásť minúť. Obzvlášť, ak sa má stretnúť s tebou. To je divné. A viem, že dnes večer nedorazí ani k Michaelovi. S Markom sa pripravujú na ďalší pokus o guláš na prežitie zombie apokalypsy a Nick je vystrašený, že ho to prinútia ochutnať. A v robote už mal skončiť pred dvoma hodinami - Kyrian mi obvykle zavolá, ak sa u neho Nick musí z nejakého dôvodu zdržať. Takže viem, že môj chlapček skončil načas.“
Vyťukala číslo na telefóne a priložila si ho k uchu.
Kody nič nepovedala, len skontrolovala vlastný telefón. Nemala od neho žiadne zmeškané hovory ani správy.
Áno, to sa definitívne nepodobalo na jej cajúnskeho OCD[1] Malachaia, ktorý bol až maniak v kontrolovaní ich.
„Ahoj Boo, kde si?“ Cherise chvíľu počúvala. „Aha, dobre, Kody ťa tu čaká v Útočisku. Nemal si sa tu s ňou stretnúť?“ Znova chvíľu počúvala a potom si povzdychla. „Dobre. Poviem jej, ale ty sa musíš uistiť, že svoje sľuby splníš. Vychovala som ťa lepšie, Nick. Nesmieš nechať dámu čakať. To je nesprávne a ty to vieš. Ak niekomu sľúbiš, že sa s ním stretneš, musíš tam byť načas. Počuješ ma...? Dobre. Milujem ťa Boo. Uvidíme sa neskôr.“
Zložila telefón, vložila ho do vrecka a venovala Kody zamračený úsmev. „Je mi to ľúto, Kody. Je s Madaugom. Povedal, že na to úplne zabudol. Ja vôbec neviem, čo sa to s tým chlapcom v poslednej dobe deje.“
Kody sa zamračila, keď ju napadlo presne to isté. „V posledných dňoch bol trocha rozrušený.“
Cherise sa zamračila. „Rozišli ste sa?“
„Nie, madam.“ Ešte sa dokonca ani poriadne nepohádali.
„Má problémy v škole?“ Nie viac ako obvyklé poťahovačky so Stoneom a Masonom. Ale s nimi mal každý problém, kto ich stretol. Dokonca aj oni dvaja občas medzi sebou. „Neviem o ničom.“
„Takže sa potom pohádal s Calebom?“
Kody zavrtela hlavou. S Calebom nebojoval nikto, pretože mal sklon vypitvať všetko, čo ho rozčuľovalo.
„Dobre, už ma nič nenapadá. Ale niečo sa deje. Poznám svojho chlapca a nie je vo svojej koži, odkedy ho vypočúvali ohľadne jeho priateľov.“ Sťažka prehltla. „Možno to je ten dôvod. Možno ho ich smrť zasiala viac, ako som si myslela. Zaujímalo by ma, nepotreboval by sa o tom s niekým porozprávať?“
Oh, tak to by nebol najlepší nápad. Nick sa o svoje citlivejšie emócie nedelil ani s priateľmi, nieto ešte s niekým cudzím. Nikdy nevidela nikoho, kto by sa ľahšie vyhol odpovediam... okrem Caleba a Acherona. Len oni mohli dokázať to, aby Nick vyzeral ako otvorená kniha.
„V skutočnosti si nemyslím, že je to dobrý nápad, pani Gautierová. Nick by určite utiekol za dvere, ak by ste to skúsili.“
„Hádam, že áno.“ Zašepkala. „Ale akoby bol niekto iný. Zopár dní, prisahám, že mám pocit, akoby v tele môjho malého Nickyho žil cudzinec. Akoby ho nahradila nejaká iná osoba a pozerala na mňa akoby ma nikdy predtým nevidela. Na druhý deň som ho prichytila pri dverách s najzvláštnejším pohľadom v tvári... akoby si nemohol spomenúť, kde je jeho izba. Musí to byť tým, že je tínedžer, puberta myslím. Dokonca zabudol slová modlitby na omši. Nedokážem si ani spomenúť, kedy sa niečo také naposledy stalo.“
Potľapkala Kody po chrbte a usmiala sa. „Dobre. Nemyslime už na zlé veci. Zostaň sedieť a ja ti prinesiem slávny puding od Mama Lo a Oreo šejk. To ti vykúzli úsmev na tvári a objatie brucha.“
Kody sa usmiala na Cherise, ktorá sa ponáhľala do kuchyne. A keď uvidela, že zmizla za dverami, tvrdo ju zasiahla spomienka. Taká, ktorú mala pochovanú hlboko vo svojej mysli... alebo skôr spomienka, ktorú niekto obmedzil tak, že na to všetko zabudla. Napriek tomu jasne videla tento bar a reštauráciu, nie tak, ako to bolo dnes, ale storočia v budúcnosti. Tak veľmi podobné a pritom úplne iné.
Tak za prvé, Nicolette Peltierová ju už nevlastnila. Ale jej dcéra Aimee. Spolu s Zverolovcom, vlkom, menom Fang Kattalakis, ktorý sa oženil s Aimee po tom, ako so svojimi bratmi presťahovali svoju vlčiu svorku do New Orleans. V rovnakom čase, keď bol Valerius Magnus, pridelený do mesta ako Temný lovec...
Otrasená Kody sa poobzerala dokola, keď sa jej pohľad prelínal z prítomnosti do budúcnosti.
Videla Zverolovcov, ktorí sa práve nachádzali v preplnenom bare... The Howlers - domáca kapela, len boli o trocha starší. Peltierovci, rodina medveďov, ktorá ho teraz vlastnila, sedela v rade Omegrion a velila Werekind, tvaromeničom, len sa spojila s inými fey a nadprirodzenými bytosťami, aby vytvorila novú rodinu a domov.
Dev, obrovský svalnatý vyhadzovač pri dverách sa jedného dňa ožení s Temnou lovkyňou Sam - amazonskou bojovníčkou.
Max, tichý drak, ktorý žil v podkroví na hornom poschodí, sa pripojil k svojej dračej neveste a ich deťom. Jeho bratia opustili Kruh Morgany fey Kruh, kde sa v súčasnosti schovávali za závojom a tiež sa presunuli sem.
Udeje sa tak veľa zmien.
Ohromila ju jej vlastná myseľ. Bývalý pirát, Rafael Santiago, tu bude tráviť čas...
Simon a Kassim. Dokonca aj Temný lovec Kit sa spriatelí so Zverolovcom, tigrom, Wrenom a spolu budú bojovať o záchranu sestier Devereauxových pred démonmi, ktorí by ich zabili.
A toto všetko ani nie je tak veľmi vzdialená budúcnosť. Všetko by to malo začať, keď sa Julian a Grace zmieria s Kyrianom.
Všetci by mali hrať významnú rolu v zmene Nickovho života a nastavení jej vlastného osudu.
Čas jej pred očami plával, zlučujúc sa v jeden moment. Nick držal v náručí ich malú dcéru a sedel len pár metrov od miesta, kde bola v súčasnosti.
Jamkový úsmev na jeho tvári jej ukradol dych, keď ju kŕmil hranolčekmi zo svojho taniera. „Prial by som si, aby tu mohla byť moja matka a videla naše dievčatko. Hrozne by ju rozmaznávala.“
Slzy naplnili Kodyne oči, keď videla sama seba, ako sa snaží jemne utierať slinky na dcérinej brade. „Kiež by som mohla Cherise spoznať. Mám pocit, akoby som ju poznala.“
„Bola to neuveriteľná žena... presne ako ty.“
Pri Nickovi sa pristavil Acheron, aby spravil grimasu na ich dcéru. „Ako sa má môj malý anjelik, hm?“ Spýtal sa falzetom. „Nenecháš otecka v noci spávať? Dúfam, že je to tak! Možeš sposobíť to, aby mu krvácali uši, kvôli mne!“
Charity sa potešene zasmiala, akoby mu rozumela. Natiahla ruky k Acheronovi, ktorý si ju zobral do náručia a priložil si ju k ramenu, aby sa mu mohla hrať s dlhými čiernymi vlasmi.
„Tak, kde je teta Tory?“ Kody sa porozhliadla po jeho žene.
„Nakupuje s tvojou mamou pre bábätko.“ Pokračoval tónom, ktorý vyvolával v Charity smiech, zatiaľ čo sa pokúšal vyhnúť jej pokusom vytiahnuť mu z nosa piercing.
Kody sa usmiala pri pohľade na očividnú starostlivosť a nehu. „Miluje svojho strýka Asha.“
„Rovnako ako jej mama v tomto veku.“ Acheron pobozkal Charity na líce.
„Hej.“ Kodyn otec si povzdychol, keď sa naklonil nad zadnou časťou Nickovej sedačky. „Boli časy, keď som si myslel, že ťa moje malé dievčatko uprednostňuje predo mnou, brat môj. Žiarlil som, kým mi nesvitlo, že je ešte malá a nevie nás rozoznať.“ Mrkol na Kody, ktorá sa smiala nad tichým tónom svojho otca.
„Teraz, tati, nie je to pravda. Vždy som vás vedela rozoznať.“
Okrem toho, že jej otec si nechal krátke vlasy v jeho prirodzenom blond odtieni, zatiaľ, čo jej strýko ich nosil načierno, dvojčatá mali oči rôznej farby. Acheronove boli vírivej striebornej farby a otcove modré. Ale okrem tohto boli úplne identickí.
Okrem jednej veci.
„A ako to?“ Vyzval ju otec.
Podľa svetla v jeho nebeských očiach vedela, že očakáva, že spomenie jazvy na jeho tele, ale rovnako, ako jej matka ich v skutočnosti nikdy nevnímala. Bol tu oveľa zreteľnejší rozdiel. Taký, ktorý ju prinútil sa nakloniť a hlasno zašepkať cez hluk v bare. „Tvoje vrecko sa nikdy nevydúvalo z nosenia Siminej barbecue omáčky a občerstvenia.“
Nick sa zasmial. „Tak to je pravda. Ach, nikdy nezabudnem, na Deň vďakyvzdania, keď sme ich skoro vyčerpali. Nikdy v živote si nevidela, cher, nikoho bežať rýchlejšie pre potraviny, než som vtedy bežal ja. Ani neviem, kto zbledol rýchlejšie. Ja alebo Ash.“
„Oh, to bol určite Alexion.“ Povedal Ash so smiechom. „Bol v ten deň najviac vystrašený zo Siminho špúlenia pier. Uisťujem ťa.“
„Nie, to bol Savitar.“
Kody tskla, keď uvidela, ako sa k ním blíži Simi s manželom. „Počuješ o sebe klamstvá, teta Simi? Strašné, hrozné klamstvá!“
„Ahoj, Kody!“
Žmurkajúc, Kody nechala spomienky tak, aby sa mohla vrátiť do prítomnosti, alebo do minulosti...
Po prvýkrát to pre ňu bolo zvláštne mätúce. Nakoniec mala skutočné spomienky na svoj život s Nickom.
Takeshi mal pravdu.
Bola oveľa staršia, ako ju Sroasha prinútil veriť. Toto musela byť spomienka. Nebola mladá dospievajúca tínedžerka, ako si pôvodne myslela. Vzali jej oveľa viac než len život.
Vzali jej všetko.
Bola som oklamaná...
Kody zakliala, keď si uvedomila, čo urobili. Ukradli vodu z Lethe[2]
„Ako som mohla byť taká hlúpa?“ vydýchla.
Nie, nie hlúpa.
Dôverčivá.
Verila im a oni ju úmyselne zavádzali. Povedali jej len čiastočnú pravdu a nikdy jej nedali dosť spomienok na minulosť, ktoré by to mohli vyvrátiť. Je ľahké uveriť klamstvám, ak poznáte argumenty len jednej strany. Keď ste mali iba trocha faktov. Bolo príliš ľahké vykresliť niekoho ako darebáka alebo zlosyna.
Mala však viac dôverovať svojim inštinktom.
Predchádzajúce správanie bolo oveľa lepším ukazovateľom niekoho zvykov.
Leopard nemení svoje škvrny. Dobre poznala toto porekadlo.
Nick jej nikdy neposkytol dôvod na pochybnosti o jeho bezúhonnosti. Práve preto zaváhala v momente, keď ho stretla. Nikdy nebol nič iné ako gentleman. Žil svoj život s úctou a pravidlami. Priamo a úplne. Na rozdiel od iných, nebol klamár ani podvodník.
Niekde hlboko vnútri vedela, aká je pravda.
Presne tak, ako vedela, že niečo nie je správne. Cherise to vedela tiež.
Všetko toto bolo nesprávne.
Nick by sa na ňu nikdy nevykašľal. Nie takto a vôbec nie, ak mali spoločné plány. Nebolo to v ňom, aby bol taký nedbanlivý alebo sebecký. Niečo sa deje.
Dôveruj tomu, čo poznáš.
Nick nebol darebák alebo klamár. Nepatril medzi takýchto ľudí. Nemala dôvod o ňom pochybovať.
Ale ostatní...
Potrebovala nájsť Caleba a Xeva, aby preskúmala, čo sa naozaj deje. Nick mal problémy. Každá časť jej inštinktov jej napovedala, že ak to nevyriešia, bude príliš neskoro.
Bude pre nich všetkých stratený.



[1]OCD - obsessive-compulsive disorder - obsesívno kompulzívna porucha
[2]Lethe - rieka u Háda, ktorej voda, ak sa jej niekto napije, spôsobí, že duše mŕtvych zabudli na svoj život na zemi.

4 komentáře: