pondělí 8. ledna 2018

Intenzivní - Kapitola 11




Osamotený a opustený Nick sa bezmocne potuloval po neúrodných pláňach Broken Mind. Všetko tu bolo pokrútené a temné. Číhali tu tiene a útočili. Všade okolo. Celý čas. Z nespočetne strašidelných miest a stoviek nepriateľov, ktorým čelil, toto bolo zďaleka najhoršie.
Najzákernejšie.

Pretože nemohol vidieť prichádzajúce útoky. Boli náhodné a násilné. Zakaždým, keď upustil od svojej ostražitosti, z ničoho nič ho niečo napadlo, aby ho zrazilo k zemi. Keď sa motal naprieč temnotou, škriekajúci vietor bol ohlušujúci a on sa cítil tak osamelo a izolovane. Netušil, ako dlho tu bol. Zdalo sa to ako večnosť, keď bojoval, aby prežil.
Cyprian mal pravdu. Nikto nepoznal rozdiel medzi nimi dvoma.
Jeho syn zaujal jeho miesto a nikto to nevidel. Naozaj nerozoznali tieň od pravdy.
Som úplne zabudnutý.
Nikomu na ňom nezáležalo. Ani jeho mame.
Ani Kody.
Nikomu.
Ako môže byť niekto tak zámerne slepý? Chceli byť oklamaní? Alebo sa jednoducho nestarali?
Mal by som si len jednoducho ľahnúť a zomrieť. Naozaj, prečo sa trápil? Čo ho dostalo do tohto bodu? Bol už tak unavený z tohto boja.
Tak unavený zo života.
Som len malý chlapec. Ak je to takéto hrozné už v tomto mladom veku, prečo by som sa mal snažiť vydržať do dospelosti? Bude to len horšie.
Bol o tom presvedčený.
Nie ako to, že nevidel budúcnosť a šialenú nočnú moru, ktorá na neho čakala, aby ho celého zhltla.
Rovnako ako šelmu, ktorá sa práve teraz vyrútila, aby zaútočila z tmy.
Nick vykríkol a otočil sa k odpornej hromade svalnatého monštra približujúcemu sa k nemu s úmyslom roztrhať mu hrdlo. Pazúry toho monštra ho porezali, keď sa mu snažilo otvoriť krčnú žilu a nechať ho vykrvácať. Nechápal prečo to tej kreatúre nedovolil. Možno len z čírej tvrdohlavosti.
Čeliť jeho šialenému synovi. Jeho dcére, nie tak veľmi šialenej. Ale Cyprian bol ozajstnou ľadovou sprchou. Svet by bol oveľa lepší bez nich dvoch.
Áno... mal by všetkým urobiť láskavosť a jednoducho to ukončiť. Práve tu. Práve teraz.
Odložiť svoj meč a nechať tieto veci, aby ho celého zožrali. Takmer podľahol tejto únavnej bezútešnosti.
Prečo nie? Jeho mama bola ešte dosť mladá, dokázala by sa z toho spamätať. Mať ďalšie dieťa. Také, ktoré ju nezabije o pár rokov. S Bubbom by mohli mať bez neho pekný život. Určite jej aspoň toľko dlžil.
Dych mal nepravidelný, keď sledoval, ako sa od neho tiene odtiahli, akoby vedelo, že v ňom nastala nejaká zmena. Akoby to cítili a vydesilo ich to.
„Ak zomrieš Nick, Acheronova žena zomrie tiež. A jeho synovia sa nenarodia. Nikdy sa nezmieri so Styxxom a Kody sa nenarodí. Ani jej brat Ari. Urian nikdy nezistí, kto sú jeho skutoční rodičia. Bethany nikdy nebude oslobodená zo svojho väzenia. Aj cez to všetko zlé, čo si myslíš, urobíš aj veľa dobrého.“
Nick zareagoval na známy spevavý hlas, ktorý sa ozýval temnotou.
„Čo?“
Vawn postúpil dopredu, takže ho mohol vidieť jasnejšie. „Je to tak, kamoš. Viac než to, Kyrian zomrie. Ty si ten, kto zachráni jeho život pred Desideriom. Amanda ho bez teba nenájde. Nebude vedieť, kam sa má pozrieť. A život Valeria Magnusa. Bez teba si nikdy nezoberie Tabby. Pre všetkých si rozhodujúci. Dokonca aj Talon a Zarek sú tvojimi dlžníkmi. Temní lovci, ktorých ešte len máš stretnúť. Práve teraz vidíš len to zlé, chlapče. Bolesť. Je ľahké stratiť sa v ľútosti. Ver mi, viem to.“
Priblížil sa k Nickovi. „Neexistuje deň, kedy by som nenariekal nad svojím životom a nad tým, čo som urobil. Ako hovorí stará pieseň, chyby, ktorých som urobil pár. Ale robíme, čo robíme a snažíme sa to robiť ako najlepšie vieme. Nie je to o tom, že sa zaoberáme tým najlepším, čo nám život prináša, čo nás robí kým sme, Nick, ide o to, čo si vyberieme urobiť po páde. Nie je odvážne stáť vysoko pod svietiacim slnkom s chválou na ramenách. Statočnosť prichádza vtedy, ak nie je dôvod vstať z postele a žiadny dôvod utekať k dverám. Ale ty sa preplazíš von a čelíš ohlušujúcej hromade a nenávisti, vediac, že sa s najväčšou pravdepodobnosťou utrpíš na svojej hrdosti.“
„Áno, myslím, že toho už mám dosť. Vďaka.“
„My všetci máme.“ Vawn ukázal na svoje telo. „Myslíš, že mňa toto teší?“
Nicka to už napadlo. Nevedel si predstaviť nič horšieho. Toto bola jeho najväčšia nočná mora. Prebudenie sa v tele inej osoby. Nevidieť sám seba pri pohľade do zrkadla. Stále sa nedostal z PTSD (post traumatická stresová porucha). Zanechalo to na ňom pretrvávajúce následky a to bol v tele alternatívneho Nicka s niektorými rovnakými vecami, ako poznal. Vawnová realita bola oveľa zdrvujúcejšia. Nemohol si ani predstaviť ten horor.
„Ale mne nebol dopratý luxus smrti.“ Vawn pokračoval. „Toto je môj osud.  Zaslúžený či nie. Na celú večnosť a ja s tým nemôžem nič urobiť, okrem toho, že to prekonám a zvládnem.“ Uškrnul sa. „A tiež sa trocha sťažujem, z času na čas.“
Nick si odfrkol, poznajúc pravdu, že Vawn sa sťažoval len veľmi zriedka. Úprimne povedané, skoro nikdy o tom nehovoril. Bola to jedna z vecí, ktorú na ňom alebo skôr na nej, obdivoval Nick najviac. Táto téma sa objavila len vtedy, keď sa Vawn stretol s niekým ako Aeron alebo Kaziel, ktorí ho poznali pred kliatbou. V opačnom prípade to vydržal.
Ľahostajné ignorovanie. Bol to ich nevyslovený kód cti. Čo ich viedlo k tomu, že čelili všetkému, čo sa ich snažilo zraziť k zemi.
A to spôsobilo to, že sa Nick čudoval jednej veci. „Ako to, že si tu, Vawn?“ Mal halucinácie z nejakého delíria?
Musel priznať, že posledné kolo démonov rozozvučalo jeho ušné bubienky dosť tvrdo.
Nebol príliš ďaleko od toho, aby si myslel, že leží v bezvedomí a toto všetko sa mu len sníva.
Vedľa Vawna sa postavil Kaziel. „Sme tu, aby sme ťa priviedli domov, chlapče.“
Caleb vo svojej démonickej podobe sa otočil, aby preskúmal monštrum, ktoré Nick premohol naposledy. „Musím povedať, že som ohromený. Predstavoval som si ťa hlboko ponoreného v traume. Ako si to dokázal bez nás?“
Nick si odfrkol. „Poznáš ma. Boh ma príliš nenávidí na to, aby ma nechal zomrieť a skončil s týmto všetkým. Okrem toho, vydržte chvíľočku. Iste budú moji priatelia späť každú chvíľu. Len ste ich minuli.“
Caleb sa zasmial. „Tak to je prvýkrát.“
„Správne.“ Nick skrátil svoj meč na veľkosť vreckového nožíka a vložil si ho do vačku. Na krátko sa zastavil, keď zazrel Kody. Vybuchli v ňom emócie, až na chvíľu nemohol dýchať. Toto boli tie momenty, keď vedel, že ju miluje. Keď konečne pochopil, ako veľa znamenala pre Caleba Lil. Myone pre Xeva. Jeho matka pre jeho otca.
Bola to ako päsť do žalúdka vždy, keď uvidel jej tvár. Nič sa tomu nepodobalo. Bola vzduch, ktorý dýchal. Slnko, ktoré vyšlo po prívalovom daždi. Nie, dúha.
Jeho duša môže byť zmrznutá a skrehnutá a jediný úsmev na jej tvári zahreje každú jeho časť. Rozohreje ho od špičiek prstov až po konce vlasov. Nikdy nezažil nič podobné. Bez ohľadu na to, ako zle sa cítil, zvuk jej hlasu ho rozptýlil. Dotyk jej ruky spôsoboval elektrizujúci pocit na pokožke.
Nemožno hovoriť o rozsahu toho všetkého, čo ním prebiehalo, vtiahol ju do svojho náručia a tisol ju v drvivom objatí. Keď mu objatia vrátila a položila si hlavu na jeho hrudník, striaslo ho.
Áno, dobre, toto bol ten dôvod, prečo bojoval. Práve teraz si na to spomenul.
Kvôli nej.
Ona za to stála.
„Si v poriadku, Boo?“
„Teraz už som.“ Povedal neúprosne. Nebolo nutné, aby vedela, aký hlúpy bol. Aký bol slabý.
„Au! Si tak silný!“ Kodyn smiech sa zmenil na krutý len okamih predtým, než sa zmenila na odpornú, gigantickú tlstú beštiu. Presne takú istú beštiu, ako práve zabil. Pažravo po každej stránke. Malo to nepríjemné titanské vlasy svietili ako krikľavá hrdza v tmavých tieňoch.
Syčiaci Nick to bodol do srdca a zaryl tomu pazúry do čeľuste. Jeho zúrivosť spôsobila, že mu z chrbta vystrelili krídla Malachaia a prevzali nad nim kontrolu za výsmech. Skôr, ako to mohol zastaviť, obkrútil prsty okolo kosti a odtrhol mu čeľusť od šliach a svalov.
Bolo to nechutné! Ale nemohol si pomôcť a vôbec to nevyhovovalo jeho potrebe po pomste alebo jeho výške rozhorčenia. Chcel viac.
Chcel, aby každá kvapka krvi pokryla jeho telo a vypiť to zviera do poslednej kvapky. Prostredníctvom tohto s nimi hral túto krutú hru.
Nikdy viac!
„Kto bude ďalší!“ Vykríkol smerom k skúreným stromom, ktoré ho obklopovali. „Priblížte sa! Skončil som s vami všetkými. Chcete odo mňa niečo? Tak sa radšej pripravte!“
Zabudnite na Malachaia. Vreli v ňom generácie cajunskej krvi. Boli to ľudia z bažiny, ktorí nebrali nespravodlivosť a výsmech na ľahkú váhu.
Vrátili ju späť oboma päsťami a dvoma kopmi.
Rozbehol sa k ďalšiemu tieňu, ktorý si prišiel po neho.

Azura sa stiahla v momente, keď uvidela stupeň Malachaiovho hnevu a podobu, ktorú prijal. Jeho koža nebola viac červeno-čierna. Bola farby čistého nasýteného ebenu. Tak temná, že absorbovala všetko svetlo okolo. Matná a odolná voči všetkým farbám.
Zobral si živú podstatu všetkého okolo seba.
Bolo to niečo, čo nevidela od počiatku vekov.
Niečo úplne nečakané.
Dokonca aj jej brat, Noir, najtemnejší zo všetkých starobylých bohov, zaváhal v uznanlivom znepokojení.
„No, toto je nové.“
„V skutku.“
A z výrazu na bratovej tvári mohla povedať, že tento Malachai nie je kŕmený svojou mocou.
Niečím základnejším.
„Si v poriadku?“
Noirovi vzplanuli nozdry. „Vyzerám, že som v poriadku?“
Úprimne? Vyzeral trocha zeleno. To výrazne kontrastovalo s jeho prirodzenou modrou farbou. Dobre vedela, že by radšej nemala odpovedať, keď je Noir, takto rozrušený a tak rýchlo zmenila tému.
„To musí byť dôvod, prečo ho Cyprian a Laguerre pred tebou ukryli.“
„Ako ma môže vyčerpať Malachai?“
Azura cítila, ako jej z tváre odchádza všetka krv, keď ju napadla jediná možná odpoveď. Z toho istého dôvodu požadovali život Braithinho manžela. Prečo sa museli uistiť, že jeho ich sestra nikdy neporodí ďalšieho fagana z Kissare.
„Musel by byť sčasti Sephiroth.“
A Noir mal piť jeho krv...
To by ho nielen oslabilo, mohlo by ho to aj zabiť.
Vrieskajúc sa jej brat odvrátil, akoby uznal pravdu jej slov, a bol tak trocha akoby znechutený z toho, že by niekto mohol odhaliť ich jedinú slabosť. „Dostaň tie meče! Znova vybuduj našu armádu a obráť ju na našu stranu. Potrebujeme ich, aby sme zvrhli Cam a Verlyna! Chcem Rezarovo hrdlo!“
„To je síce všetko veľmi pekné, ale my nevieme, kde sa Rezar nachádza.“
Obrátil sa na ňu so zúrivosťou vo svojich čiernych očiach. „Sephiroth ho môže nájsť! Nebuď hlúpa!“
„Nesnažím sa byť hlúpa.“ Odsekla mu medzi zubami. A keby to bolo tak jednoduché pre Sephirota nájsť ho, bol by nájdený. Bohužiaľ, boli len dvaja ľudia, ktorý mohli Rezara vylákať z jeho úkrytu. Braith, ktorú tento boh miloval a urobil by pre ňu čokoľvek. A Rezarov fagan, Bethany. Mali však veľkú smolu, že sa z Bethany  v súčasnosti stala živá socha, väzeň v ríši, kam sa nikto z nich nemohol odvážiť vstúpiť. Áno, pre nich nebola otvorená žiadna možnosť. Bolo to tak frustrujúce. Mal pravdu. Bola hlúpa.
Avšak nie tak hlúpa, keď sa obrátila späť k svojmu bratovi, aby nepochopila niečo iné.
Farba jeho kože.
Zelená.
Verlyn.
Zrazu všetko zapadlo na svoje miesto, keď si spomenula na koniec vojny. Pád sephirijskej armády. Varelyn bol poverený nahromadením ich mečov a ich zničením.
Poza ich chrbty, Kalosum vzal seraphské medailóny a vytvoril novú armádu ako zadné vrátka. Hoci to neboli Sephiriti, tvorili ju ich deti.
Rovnaký koncept, len s tým rozdielom, že ich meče držali mocnejšie bytosti, ktoré sa spojili so Sephirotmi, ako napríklad Takara, tieto meče držali Seraphimske duše, ktoré sa počas boja spojili s vlastnými príbuznými, aby mohli bojovať proti nej a Noirovi, bez ohľadu na to, aké sily vyvolali.
Mal som to vedieť...
Nikdy nemohli dôverovať svojim súrodencom. Bytosti, ktoré predstierali, že sú dvoj topánkové, občas vyvolali chaos.
A tento krát mohli títo šakaly nájsť spôsob, ako ich zničiť.

Zúriac schytila Noira a odtiahla ho domov do ich temného paláca, aby ich skryla skôr, než sa Jaden alebo niekto iný dozvie ich tajomstvo. Bude musieť chodiť opatrne a chrániť ho, pretože by ich to mohlo zničiť oboch. Toto bola skutočne zradná pôda.
„Na čo sa tak pripravuješ?“ obvinil ju Noir.
„Pssst.“ Znova ho uložila do postele. „Odpočívaj. Hľadám spôsob, ako použiť tieto meče, aby z nich boli Tarhnen.“ Tarhnen boli temný Sephiroti, ktorý boli poškodení. S nimi by mohli prevrhnúť stôl na ich bratov a zničiť rovnováhu.
Odhrnula Noirovi jeho čierne vlasy z čela a ponúkla mu pevný pohľad. „Neboj sa. Porastieme a oni to budú ľutovať.“

Nikto z nich nebol lepší. Nie bez zaplatenia horkej, tvrdej ceny. Táto vojna ešte zďaleka nebola na konci.

6 komentářů:

  1. Moc děkuji za kapitolu. Katka

    OdpovědětVymazat
  2. Díky moc za překlad a korekci další kapitolky !!!!!

    OdpovědětVymazat
  3. Rezar je Set??? Jako Fakt?? Maat je Cam, Apollymy je Braith a Jaden Verlyn nuž je v tom fakt bordel jestli je má dedukce správná.. :-D

    OdpovědětVymazat