pondělí 15. ledna 2018

Intenzivní - Kapitola 13



„Tvoja cajúnska myseľ sa zbláznila.“ Takeshi sa doslova zadúšal hneď, ako počul Nickov nápad.
Nick pokrútil hlavou. „Kody je preč.“ Prehltol tvrdú hrudu, ktorá sa mu prešla do žalúdka. Jeho nálada kolísala od protivného žiaľu cez oprávnenú zúrivosť až po beznádejnú porážku. Úprimne povedané, začal si myslieť, že jeho emócie potrebujú dopravného policajta, keď sa rozbehli z jedného extrému do druhého takou rýchlosťou, že s nimi len ťažko udržiaval krok.
Jedno slovo. Jedna vôňa. Nebolo nič, čo by ho udržalo predtým, aby sa o to pokúšal na hranice svojich síl až na úroveň blízkeho rozpadu.

A vedel, že ak ho niekto pochopí, bola to táto starobylá bytosť pred ním. „Čo by si urobil, ak by si stratil Nashiru?“
V Takeshiho očiach sa ako búrka zachvela temnota. Bolo to prijateľné a desivé. A stačilo to na to, aby Nick o krok ustúpil.
„Tak potom vieš, ako sa teraz cítim.“
Takeshi sa otriasol a dlaňou si prikryl srdce, akoby ho bolelo len z pomyslenia na to. „Je mi to ľúto, chlapče.“
„A ja zúrim ako peklo. Chcem za to krv a aj ju dostanem.“ Viac než to, mal zlomené srdce a bol ranený až v jadre svojej duše. Naozaj neexistujú žiadne slová, ktoré by dokázali vyjadriť to, čo cítil. Porazený a zbitý a k tomu hnev a potreba bitia ho spaľovala tak hlboko vo vnútri, že musel použiť všetko, čo mal, aby nevyletel von a nezničil celý svet a všetkých v ňom. Zúrivosť, ktorú cítil ku všetkým, ktorí okolo neho žili svoje životy, nepoškodené a nedotknuté, vôbec nevedeli ani sa nestarali, že Kody je preč, zatiaľ, čo on sa cíti takto...
To bolo všetko, čo mohol urobiť, aby sa udržal späť. Chcel vidieť, ako všetko na zemi horí. Cítil, ako sa mu dym prediera z duše na malachaiskú pokožku. Len to by utíšilo zúrivosť v jeho krvi.
Presne toto musel cítiť Kyrian, keď jeho duša volala po pomste potom, čo ho zradila vlastná žena a prišla Artemis, aby z neho spravila Temného lovca.
Nick konečne s jasnosťou pochopil, ako veril v Boha, ktorého nepoznal. Vždy premýšľal nad tým, čo sa musí stať, aby nikto predal svoju dušu za pomstu.
Teraz to vedel.
Existovali otázky, na ktoré by ste sa nemali pýtať, pretože ste na ne nechceli poznať odpovede. Pretože, ak bola pravda známa, už sa to nedalo vziať späť. Bol príliš mladý na to, aby bol takto unavený. Život ho nakopal až príliš mnoho krát v krátkom čase. Nechcel sa už znova postaviť. Každá možnosť sa zdala uzavretá a cudzia. V niektorých ohľadoch, akoby bol v tele niekoho iného. Akoby sa mu vlastná koža nechcela prispôsobiť. Zatiaľ, čo počas svojho života vyrástol z mnoho topánok a oblečenia, po prvýkrát sa cítil, akoby vyrástol z vlastného tela. Takto sa musí cítiť had tesne predtým, ako sa zbaví svojej kože...
„Dáva to dokonalý zmysel. Napijem sa vody z Lethe a zabudnem na všetko, čo sa stalo od noci, keď ma Kyrian zachránil. Caleb môže použiť svoju mágiu, aby mi znova zviazal schopnosti a poskladal správne spomienky. Týmto spôsobom bude môj život pokračovať a vyresetuje smer, akým to pravdepodobne išlo. Nespomeniem si ani na Kody ani na Malachaia. Všetko bude normálne.“
Takeshi sa poškrabal na brade. „A čo tvoja mama?“
„Postarám sa o to. Caleb mi s tým tiež pomôže. Nájdeme spôsob, ako to zastaviť, keď budem starší a dokážem to lepšie zvládnuť. Len potrebujem, aby si ma dostal do budúcnosti, neskôr. Môžeš to urobiť?“
Takeshi sa zhlboka nadýchol. „Ja môžem urobiť veľa vecí. Ale ako hovorí Acheron, len preto, že môžeš neznamená, že by si mal. A to, o čo ma ty žiadaš nás oboch môže zmrzačiť takým spôsobom, ktorému nerozumieš.“
„Ja to viem. Ale potrebujem, aby si to pre mňa urobil... prosím. Pomôž mi zachrániť moju mamu a Kody.“
Takeshi sa stretol s Calebovým prísnym pohľadom. „A ty s tým súhlasíš, Malphas?“
Caleb sa trocha zasmial. „Ja neviem. Je to Nick, takže som si istý, že sa to pokašle spôsobom, aký si ani nevieme predstaviť. Ale má pravdu. Nevidím žiadny iný spôsob, ako ich odtiaľto dostať a získať kontrolu nad katastrofou, ktorú sa chystajú na nás zoslať.“
Nick podal Takeshimu svoj grimoár. „Výmenou za tvoju priazeň ti nechám plnú starostlivosť o Nashiru. Vy dvaja môžete byť spolu navždy. S mojim požehnaním.“
Zaklial medzi nádychmi. „Moja jediná slabosť.“
„A Kody je moja.“
Takeshi si vzal grimoár a s tikom v čeľusti si ho pevne pritisol k srdcu.
„Zistil si, že keď použiješ svoj vplyv, nemôžem ti povedať nie.“
„Áno, viem to. Ja som Malachai. Špinavý boj je to, čo robíme najlepšie.“
„A si si tým istý?“
Prikývol. „Je to jediný spôsob. Potrebujem len pár hodín, aby som vyčistil túto katastrofu.“
„Dobre. Uvidíme sa o polnoci.“
Nick mu prikývol. Keď sa pohol, Caleb, jeho priateľ ho zastavil. „Bolo mi potešením, Malachai.“
Tieto slová skutočne spôsobili, že sa mu hrdlo stiahlo ešte viac, ako musel prehltnúť ďalší príval sĺz. Znamenalo to skutočne veľa, pretože vedel, že Calebovi sa to nehovorilo ľahko. „Muselo to byť zlé, povedať to nahlas.“
„Ako pekelné plamene oblizujúce môj jazyk.“
Nick sa zasmial. „Ďakujem, Cay. Za všetko, čo si urobil. Za každú ranu, ktorú si utŕžil v mojom mene.“ Zdvihol ruku. „Kiež by som si vždy mohol spomenúť na to, aký veľký brat si pre mňa bol.“
Caleb ho schmatol a vtiahol do objatia. „Nemôžem uveriť, že by si mi naozaj mohol chýbať.“
„Áno, ja a kudzu[1]. Vzpierame sa logike a máme tendenciu rásť na tých najnepravdepodobnejších veciach.“
Caleb ho potľapkal po chrbte. „Tak to robíš.“
Nick mu podal telefón. „Dal som tam všetko, čo potrebuješ. Vrátane dátumov, ktoré viem. Prosím, uisti sa, že sa nič nestane s Bubbom a Markom.“
„Urobím, čo je v mojich silách. Ale ty vieš, akí sú. Nemôžem im pomôcť v každej situácii, ak nie som nablízku a oni sú odhodlaní hrať sa s výbušninami a nábojnicami.“
No, tak to bola pravda.
„Buď opatrný.“ Nick ho poklepkal po ramene a použil svoje schopnosti, aby sa teleportoval domov. Existovala ešte jedna záležitosť na ktorú sa musel pozrieť.
Vystopovať Cypriana.
Nebude to pekné. A ak bola pravda odhalená, tešil sa na to.

Len čo sa objavil vo svojej izbe, zjavil sa tam Xev vo svojej ľudskej podobe.
„Ty skutočne neplánuješ túto úroveň hlúposti, však nie?“
Nick pokrčil ramenom a venoval mu svoj slávny cajúnsky úškrn. „Ah, Grand-père, c’est moi[2] (Dedko, veď to som ja). Samozrejme, že áno. Laissez les bons temps rouler!“ Nechaj dobré časy plynúť! „Človek musí urobiť to, čo urobiť musí.“
Zvážnel, keď premýšľal nad tým, čo stojí pred nimi. „Ja som tento tanec nezačal. Ale posledná objednávka je na mňa. Nápoje zdarma všade okolo.“
Xev si povzdychol. „Nikdy som nerozumel deväťdesiatim percentám toho, čo hovoríš.“
„Ja viem.“ Nick objal svojho pra-prastarého otca. „Budeš mi chýbať, starký.“
„Toto oslovenie mi nebude chýbať.“ Xev upevnil zovretie a ešte chvíľu si ho tak podržal. „Ale aj ty mi budeš chýbať.“ Rukou prešiel po Nickových vlasoch. „Ubezpečuj sa, že máš nos čistý.“
„Ty tiež. Nezabi Caleba.“
„Nedávať žiadne sľuby.“
Nick sa zasmial, keď si začal vyprázdňovať vrecká, aby mu odovzdal všetky malachaiské veci. Nemohol si dovoliť na niečo zabudnúť. Nie, ak mal jeho plán fungovať.
A modlil sa, aby fungoval.
Pre Kody a jeho matku.
Len čo mal Xev všetky veci a bol preč, Nick použil svoje schopnosti, aby lokalizoval toho druhého.
So znechutením zistil, že Cyprián je v Útočisku, kde pracuje jeho matka. Samozrejme, že bol tam. Vyžierka.
Falošný. Domýšľavý. Nikdy nemohol byť sám sebou. Musel byť druhotriedna kópia. Bolo to nechutné, keď pravda vyšla na povrch. Radšej by som bol prvotriedna kópia samého seba a zlyhal, ako byť druhotriedna kópia niekoho iného. Pre žiadny dôvod.
So zúrivosťou smeroval priamo k zadnej uličke, ktorá bola len pár blokov od ich domu. Na dvore Útočiska nebol nikto, alebo lepšie povedané, nič. Stará železná fontána a nejaká zeleň. Medvede sem von moc nechodili. Nebol si istý, prečo. Jediný, koho tu kedy Nick našiel, bol ich kuchár Jose. A niekedy jednu z ľudských servírok.
S úmyslom vylákať Cypriana von zamieril k dverám. Ale bol len na pol ceste, keď sa mu po boku zjavila Simi.
„Naozaj na nás zabudneš, Akri-Nicky?”
Jej našpúlene ústa spôsobili, že sa mu stiahol žalúdok. Určite by mu tento Charonte démon chýbal. Bolo s ňou veľa zábavy. „Len na chvíľu. V budúcnosti sa znova stretneme, keď budem starší.“
Simi špúlila ústa ešte viac. „Dobre, démoní chlapec. Simi veľmi ľúbi svojich priateľov. Budeš mi chýbať.“
„Ty mi budeš chýbať najviac zo všetkých, slečna Simi.“ Pobozkal ju na líce. Namiesto toho, aby sa odtiahla, pritiahla si ho bližšie. „Nedrž si smútok v srdci, démon-Nicky. Akra-Kody by bola veľmi smutná, keby vedela, že ho tam máš.“
„Ja viem.“ Nick si pretrel náhlu vlhkosť v očiach a prečistil si hrdlo. „Môžem ťa požiadať o láskavosť, Simi?“
„Surzies.”
„Môžeš zájsť za falošným Nickom a dostať ho sem kvôli mne?“
„Ako som to urobila naposledčera?“
Nick sa zasmial tomu, ako povedala včera. Určite mu bude chýbať Simina gramatika. „Nebol som tu naposledčera.“
„Ó, áno, to bol falošný démoní-chlapec. Ja ho dostanem von pre teba! Počkaj tu, ja sa vrátim späť!“
Stále pobavený jej rečou, Nick sa nepohol z uličky, kým sa Simi nevrátila aj s Cyprianom.
Humor sa vytratil z Cyprianovej tváre v okamihu, keď uvidel, že ho tam čaká Nick. Jeho oči sa zmenili na červené. „Čo tu robíš?“
„Čo myslíš?“
„Len mrháš svojim časom.“
„Nie. Mrhám tým tvojím.“ Bez toho, aby naznačil svoje úmysly, Nick ho udrel rovno tam, kde stál. „Toto je za Kody, ty úbohý kus hovna!“ Potom ho udieral znova a znova, kým neuvoľnil každú štipku svojho žiaľu a utrpenia. Päsť ho bolela a kĺby pulzovali, keď mu pokožka na nich začala krvácať.
Nick sa o to však vôbec nestaral. Teraz nie. Nie, keď chcel drviť telo toho, kto ublížil tomu, čo najviac miloval.
Cyprian sa začal smiať. „Nemôžeš mi ublížiť. Čím viackrát ma udrieš, tým sa staneš slabším.“ Vypľul krv do Nickovej tváre.
Jeho fatálna chyba.
Keď sa Cyprian posunul, aby mu mohol vraziť päsťou, Nick sa prikrčil a vytasil malachaiskú dýku. Vrazil ju Cyprianovi priamo medzi rebrá, keď sa díval do očí, ktoré boli totožné s jeho vlastnými.
S ohromeným výrazom Cyprian sa zakolísal dozadu. „Ty... ty ma nemôžeš zabiť! Si môj otec!“
Nick ho bodol znova a použil dýku na to, aby ho prisunul dozadu k stene, kde ho mohol držať. „Ešte nie som. Si len ďalší démon, ktorý ma chce zničiť a Nick Gautier nepokľakne pred žiadnym démonom. Alebo kýmkoľvek iným. Mali ti to povedať.“
Cítil, ako sa jeho sily vracajú, zatiaľ, čo Cyprianove sa oslabovali. „Zabil si Ambroseho, chlapče. Nezabil si Nicka.“
Ó, áno.
Mal to...
Nick sa znova stal plnohodnotným Malachaiom.
Cyprian sa slabo zasmial. „Môžeš ma zabiť, tu a teraz, ale toto nie je koniec. Všetko čo si urobil je, že si oslobodil ešte horšieho nepriateľa. Bon chance, mon père. Bon chance.[3] A s tým sa pomaly zosunul k zemi.
Nick cítil ako mu pomaly padá čeľusť, pretože jeho myseľ sa točila okolo hrozby.
Náhle svetlo preťalo tlmenú uličku a skoro ho oslepilo skôr, než pohltilo telo jeho syna. Cyprian sa rozpadol v priebehu niekoľkých sekúnd. Nič nezostalo.
Ani škvrna. Neexistovala žiadna známka toho, že by Cyprian kedy existoval.
Otrasený týmito skúsenosťami, Nick utrel krv zo svojej dýky a podal ju Simi. „Prosím, uisti sa, že sa dostane ku Calebovi.“
„Okis. Ale kam ideš?“
„Pozrieť sa na svoju mamu skôr, ako všetko zabudnem.“ A urobiť niekoľko poznámok pre Caleba. Nemal veľa času, kým voda dosiahne svoj efekt a nechá ho úplne neznalého.
Žmurkol na ňu. „Buď opatrná, Simi.“
A s tým zamieril k prednej časti Útočiska, kde pri vchode stál Dev.
„Čau pobočník. Tak skoro späť?“
Nick sa nervózne zasmial nad jeho otázkou. Dev nemohol prekuknúť Cyprianov trik. „Poznáš ma. Som ako guma. Vždy sa prilepím na tvoj obľúbený pár topánok... zvyčajne, keď si na rande a snažíš sa urobiť dojem.“
Dev zavrtel hlavou, keď si potriasli rukami a Nick vošiel dovnútra.
Život sa stále menil. Stále v pohybe.
Víťaz alebo porazený.
Žiadne záruky. Okrem jednej. V deň, keď ste sa prestali snažiť, zaručene ste prehrali. Tak dlho, ako ste sa snažili, neboli ste porazený.
Snažili ste sa.
A Nick Gautier sa neprestane snažiť. Ponad, popod, okolo alebo cez.
Môže nájsť spôsob, ako zachrániť svoju mamu.
A dodrží svoj sľub, ktorý dal Kody.
„Vrátim sa pre teba, Neria,“ zašepkal, keď uvidel svoju mamu na druhej strane miestnosti, ako prijíma objednávky. „A zachránime Cypriana.“
Nemal predstavu, ako to urobiť. Ale nezastaví sa, kým neuspeje.
Alebo nezomrie.



[1]kudzu = rýchlo rastúca východoázijská horská rastlina s purpurovočervenými kvetmi, ktorá sa používa ako kŕmna plodina a na kontrolu erózie. Stala sa škodcom v juhovýchodnej časti USA
[2] Grand-père, c’est moi = Dedko, veď to som ja
[3]Bon chance, mon père. Bon chance. = Veľa šťastia, otec. Veľa šťastia.

4 komentáře:

  1. Moc děkuji za nový překlad. Katka

    OdpovědětVymazat
  2. Dakujem za preklad a korekciu :-)

    OdpovědětVymazat
  3. Děkuji mnohokrát za překlad a korekci další kapitoly !!!!!

    OdpovědětVymazat