pondělí 14. května 2018

Dračí znamení - Kapitola 14

Ahoj,

mame pro knihu novou prekladatelku, proto kousek 14 kapitoly davam znovu i s druhou pulkou, tak se nedivte, ze kousek uz budete znat :) Nova prekladatelka je slovenka, takze az bude kniha cela prelozena, bude cela prevedena do slovenstiny (vcetne prvnich par kapitol, co byly cesky).

Timto dekuji Andree a Vietnamce, ze se prekladu ujaly :)

Kerris




Keď Illarion začul v blízkosti svojej jaskyne hlasy, stuhol. Za normálnych okolností by ich už zabil, ale na tých dvoch bolo niečo veľmi neobvyklé.
Niečo, čo mu zabránilo zjesť ich.
Neboli takí ako tí, čo prišli pred nimi.
,,Takže v týchto lesoch sú draci?“ opýtala sa žena.

,,Len jeden.“ Muž mal hlboký hlas a kvôli velšskému prízvuku mu bolo ťažko rozumieť. ,,No... Je tu veľa mandrakov, ale len jeden skutočný drak, o ktorom viem. A Gwyn povedal dračí pazúr, nie mandračí pazúr. Takže predpokladám, že chce pazúr toho jediného skutočného draka, ktorý tu žije.“
,,Aký je rozdiel medzi drakom a mandrakom?“
,,Mandraci majú feyskú matku. Sú to meničskí bastardi, ktorý môžu mať podobu človeka alebo draiga.“
,,Draiga?”
,,Draka, láska moja. V súčasnosti sú zotročení Morganou a žijú v okolí Kamelotu. Ale ten jeden... skutočný drak je posledný svojho druhu. Žije v Yon dene.“
Keď to Illarion počul, zvraštil obočie. Takže išli po ňom. No nebola to armáda a nemuseli byť nevyhnutne zlí.
,,Skvelé. Ja ho zabavím. Ty ho udrieš po hlave a hneď to bude vybavené. Zobral si zo sebou obrie kliešte na strihanie dračích pazúrov?“
Čo to, do pekla, tára?
Ešte aj jej spoločník na ňu šokovane zazrel. ,,Sarkazmus?“
Zasmiala sa jeho otázke. ,,Čo ma prezradilo? Slová alebo tón môjho hlasu?“
Muž bol oblečený ako stredoveký rytier, v zbroji s križiackym plášťom s kapucňou. Ona však bola oblečená v oblečení, ktoré pochádzalo z ďalekej budúcnosti.
Asi tak z dvadsiateho alebo dvadsiateho prvého storočia, ak si Illarion dobre pamätá. Aj keď odvtedy, ako tam naposledy bol, uplynulo už veľa času.
To bolo obdobie, v ktorom žil jeho brat. Nie on.
Rytier sa na ženu uškrnul a poobzeral sa po okolí. Jej štipľavú poznámku ponechal bez komentára a opatrne ich viedol vpred.
Ako sa blížili k Illarionovmu brlohu, žena si všimla ľudské kosti, ktoré boli roztrúsené na zemi. Illarion to spravil, aby varoval ostatných, ale aj ako šťastnú pripomienku pre seba. Keď už nemohol priviesť Edilyn späť, cítil sa lepšie, pri pohľade na kosti tých, ktorí jej zobrali život.
Ale títo dvaja boli tá najzvláštnejšia vec, akú kedy Illarion videl. Sledoval, ako sa k nemu blížia.
,,Ehm, Cade?”
,,Áno, dievča.“
,,Aký je ten drak vlastne veľký?“
Zarazil sa a pouvažoval. ,,Videl som ho len z diaľky, keď letel po nebi a lovil svoju korisť. Ale povedal by som, že od huby po chvost je to tak dvadsaťpäť až tridsať stôp.“
,,Huby?“
,,Papule.“
,,To je parádne veľký drak. Chrlí oheň?“
,,O tom nič neviem, ale predpokladám, že hej.“
Rozšírili sa jej oči a potichu natiahla ruku a položila ju na Cadeganovu. ,,Čo myslíš, aký je dosah jeho plameňov?“
,,Vôbec netuším, dievča. Prečo?“
Pritiahla ho k sebe. ,,Pretože sa na neho práve pozerám a nevyzerá, že by mal z našej návštevy radosť.“
Rytier, ktorého nazývala Cade zamrzol, akonáhle mu došlo, čo povedala. Otočil sa, a keď zbadal Illariona, ktorý tam ležal a pozoroval ich, akoby zvažoval, či si ich nedá na večeru, z tváre mu vyprchala krv.
,,Dobrý, dráčik, mráčik,“ vydýchla žena spevavým tónom. ,,Ty nechceš zjesť tých milých ľudí, že nie?“ Zavrtela hlavou. ,,Nie, to nechceš. Sme takí malí, že by sme neobstáli ani ako jednohubka“
Tá žena bola úplný cvok. Možno by ju mal zjesť už len preto, aby ochránil ľudský genofond.
Cademu padla sánka. ,,Čo to robíš, dievča?“
,,Ticho,“ odsekla. ,,Som zaklínačka drakov.“
Illarion na ňu prekvapene civel. Čo, do pekla, je zaklínačka drakov?
Muža jej slová šokovali ešte viac než jeho. ,,Čože?“
,,Zaklínačka drakov.“ Skĺzla pohľadom na Cadea. ,,Predpokladám, že keby si s ním bojoval, bola by to krvavá mela. Správne?“
,,Pravdepodobne.“
,,Čo by mohlo viesť k tomu, že by nám vytrhal vnútornosti.“
,,Skoro určite.“
Vľúdne ho pohladila po ruke. ,,Tak ma to nechaj skúsiť najprv mojím spôsobom. Dobre?“
Uškrnul sa nad jej ponukou. Rovnako ako Illarion. ,,Nie som si istý, či sa mi tvoj spôsob páči, Josette. Vyzerá ešte nebezpečnejšie ako ten môj.“
Žmurkla na neho. ,,Ani ja si nie som istá, či sa mi môj spôsob páči. Len mi sľúb, že ak sa ma pokúsi zožrať, prenesieš nás odtiaľto.“
,,Spravím, čo budem môcť.“
Illarion naklonil hlavu a premeral si Cadegana pozornejšie, keďže sa dozvedel, že je čarodejník.
,,Skvelé. A teraz stíchni a nechaj ma spraviť niečo galakticky idiotské.“
Tak toto musel Illarion vidieť, pretože si nedokázal predstaviť nič hlúpejšieho, ako týchto dvoch, ktorí mu nakráčali rovno doprostred jeho revíru.
Pobavený a súčasne zhrozený Cadegan sledoval Jo, ako sa statočne blíži k Illarionovi.
Illarion zúžil oči a sledoval tmavovlasú ženu. Bola to fascinujúca bytosť. Aj keď sa krásou nevyrovnala jeho Edilyn, bola skutočne odvážna. To sa jej musí nechať.
Aj keď to bolo totálne hlúpe, zvlášť teraz, keď je zranený a fakt ho to bolí.
Zahryzla si do pery a sa natiahla k jeho nosu. ,,Ahoj, pán Drak. Ako sa dnes cítiš? Máš dobrú náladu, všakže? Áno, máš. Nechceš jesť ľudí, však? Nie, ľudia chutia hnusne. Sú samá šľacha a tuk. Nebudeš jesť ľudí.“ Zakrútila hlavou, aby zdôraznila svoje slová. ,,Ty si zlatíčko, však je to tak?“ Tentokrát prikývla.
Na čom tá fičí? Zrejme sa musela nadýchať Morganinho obľúbeného fetu. Určite, predtým ako sem prišla, zablúdila do Údolia bez návratu a našla tam pár zaujímavých miest.
Spravila krok dopredu.
Illarion zacúval, pretože ju ešte nechcel zabiť. Vyzerala skôr ako neškodný blázon než skutočná hrozba. Výstražne na ňu zavrčal.
,,Tíško, to je v poriadku, pán Drak. Nechceme ti ublížiť. Nie. My máme radi draky. Keď som bola dieťa, stále som vás kreslila. Mala som celú kolekciu dračích hračiek. Pretože sú roztomilí, to áno.“
Ženská, ty máš určite o koliesko menej...
Ale nechal si tú myšlienku sám pre seba a ďalej ju pozoroval.
Jo sa zarazila, keď si uvedomila, že jedno jeho krídlo je na zemi v neprirodzenom uhle. ,,Ty máš bobo, pán Drak?“
Myslíš? Ale opäť si nechal tú myšlienku pre seba.
Cadegan pristúpil bližšie. ,,Má zlomené krídlo.“ Začal vyťahovať meč.
Illarion na neho varovne zasyčal. Toho bastarda bez váhanie zožerie. Aj s brnením.
,,Nie!“ povedala obom. ,,Cade, odlož ten meč.“
,,Prečo? Teraz je čas zaútočiť.“
Potriasla hlavou. ,,Myslím, že mi rozumie... Rozumieš mi, však?“
S pohľadom upretým na jej zákerného ozbrojeného spoločníka, Illarion prikývol.
Približovala sa k nemu krok za krokom, až kým nebola tak blízko, že sa mohla dotknúť šedých šupín na jeho nose. Správala sa k nemu ako k psovi, čo sa mu veľmi nepáčilo. Priložila mu ruku k nosu, aby ju mohol ovoňať. Akoby si ju potreboval oňuchať.. alebo aby vedel vycítiť jej náladu či emócie.
,,Vidíš, že ti nechcem ublížiť, malý veľký dráčik.“
Jasné, bola šibnutá. Illarion sa nehýbal, len ju opatrne pozoroval. Stále si nebol istý, čo od neho chcú.
Pomaly pohla rukou, aby ho pohladila po hlave, kúsok od jeho ucha. Niečo, čo spravila jedine Edilyn, ,,Je to v poriadku.“ Pritiahla si jeho hlavu k hrudi a hladila ho. Potom sa pozrela na Cadegana. ,,Vidíš? Je neškodný.“
,,To by som netvrdil. Ale rozumiem jeho motivácií. Tiež by som bol ticho, aby som si mohol položiť hlavu na tvoje prsia.“
Začervenala sa.
Illarion na neho zavrčal.
,,No tak, chlapci.“ doberala si ich. ,,Hrajte sa pekne.“
Illarionovi boli jej slová ukradnuté. Bolo fajn znovu cítiť jemný dotyk. Aj keď od niekoho, koho vôbec nepozná. Na moment si predstavoval, že sa ho dotýka Edilyn.
A to ho oslabilo viac, ako malo. A prinieslo obrovskú bolesť, ktorá mu zovrela hrdlo. Jeho žena mu chýbala viac, ako dokázal zniesť. Čas bol nemilosrdný bastard, ktorý ho mučil každý jeden deň. Nezlepšovalo sa to, práve naopak. Žiť bez srdca bolo čoraz ťažšie.
Jo ho pobozkala na ucho. ,,Potrebujeme len jeden pazúr, však? Nemusíme ho kvôli tomu zraniť, však nie?“
,,To závisí od toho, ako veľmi bude s nami kvôli tomu bojovať.“
Illarion zasyčal a zavrčal na toho bastarda, ktorý sa zjavne chcel stať jeho najbližším jedlom.
Josette ho pohladila po uchu. ,,Môžeš ho uzdraviť?“
Cadegan zaváhal. ,,Môžem, ale neviem, či je rozumné uzdraviť draka, ktorý nás môže zjesť.“
Ak ma uzdravíš, neublížim vám.
,,To si bol ty?“ opýtala sa Jo vystrašeným šepotom Cadegana.
Pomaly pokrútil hlavou a pozrel nedôverčivo na Illariona. ,,To ty?“
Illarion a áno.
Cadegan však stále nebol presvedčený. ,,Môžeme ti veriť?“
Illarion na neho zazrel. To myslí vážne? Ten slizký bastard si dovoľuje pochybovať o ňom? Vlastne, dáva to celkom zmysel. Takto zblízka si uvedomil, čo je v skutočnosti Cadegan. Ak by som vás chcel zraniť, démon, už by ste obaja horeli ako fakľa.
,,Dobre teda.“ Cadegan sa priblížil k Illarionovmu zlomenému krídlu. ,,Odstúp, dievča. Toto by ho mohlo bolieť a nechcem, aby ťa nechtiac zranil.“
Cadegan mal pravdu. Illarion by ju síce úmyselne nezranil, no nechtiac by sa mohol myknúť a pritom jej ublížiť.
Radšej sprav, čo ti hovorí. Neodchádzaj  však od jaskyne.
Potľapkala ho po nose – tak ako to kedysi dávno robila jeho Eddie. ,,Nezraň ani Cadegana. Vážne by si ma tým naštval.“
,,A ani mňa by to nepotešilo,“ zavrčal Cadegan.
Keď sa Cadegan priblížil k jeho zranenému krídlu, Illarion si odfrkol a Jo zamierila do úkrytu. Keď sa začala zberať na odchod, Cadegan ju zastavil. Stiahol si z krku medailón, pobozkal ho ako mních posvätnú relikviu a zavesil jej ho na krk. ,,Nikdy ho neskladaj.  Bude ťa ochraňovať.“
,,Ďakujem zlato,“ pobozkala ho na líce a popriala mu šťastie.
To Illarionovi pripomenulo, čo stratil, a od bolesti mu zovrelo srdce. Žiť po všetky tie storočia bez Edylin bolo ťažké, no pri pohľade na ich vzájomnú náklonnosť mu bolo ešte horšie.
Dopekla. Ako veľmi mu chýbala jeho žena! Kiežby ju tak mohol mať naspäť aspoň na jeden jediný deň...
Keď bola Josette bezpečne vzdialená z palebnej línie, Cadegan sa dotkol krídla. Illarion skrivil tvár od bolesti a zvažoval, či si z neho nespraviť radšej barbeque.
,,Ako si si ho zlomil?“ opýtal sa Cadegan.
Spadol som. Napravíš ho, alebo budem mať na večeru velšskú pečienku?
,, Ó, pán je trúfalý, čo?“ Cadegan privolal svoje sily. ,,Priprav sa, toto bude páliť.“
Urob to.
Konečne cítil, ako začal démon opravovať jeho krídlo. Bolelo to príšerne. A vôbec mu to nezlepšovalo náladu.
Keď Cadegan skončil, Illarion zamával krídlom, aby skontroloval jeho pohyblivosť. Cadegan sa musel zaprieť, aby ho neodfúklo.
,,Môžem sa už vrátiť?“ zavolala Josette.
,,Áno, láska, už je to v poriadku.“
Spokojný, že ich nemusí zabiť, sa Illarion zdvihol a posadil. Pozrel na Cadegana a Josette.
Ďakujem.

Cadegan mu kývol hlavou. ,,Niet zač.“
Illarion zvažoval, či zostať vo svojom pravom tele, ale nebol dôvod ďalej ich desiť. Zvlášť tú ženu, ktorá pôsobila ešte stále vystrašene. A tak sa premenil na človeka.
S rozšírenými očami skočila Jo za Cadegana, ktorý na premenu zareagoval len tým, že položil ruku na meč.
,,Prečo je farebný, keď všetko ostatné nie je?“ pošepky sa opýtala Cadegana.
,,Nie som si tak úplne istý,“ odpovedal ponad rameno s pohľadom upretým na Illariona.
Morganina ani merlinina mágia na mňa neúčinkuje.
Illarion stále úplne nerozumel tomu, ako táto zóna negovala všetku ich mágiu, rovnako ako zrušila Savitarove spojenie. Pálilo ho to v črevách ako mocná rieka Phlegethon[1]. Bolo to tak strašne nefér, že tu zostal žiť bez Edilyn.
Cadegan nadvihol obočie ,,Naozaj?“
Illarion prikývol pohýbal rukou, aby sa uistil, že je úplne uzdravená.
,,Som zmätená.“ Jo zostávala za Cadeganom. ,,Myslela som, že meniči sú mandraci a nie skutoční draci.“
Cadegan pokrčil ramenami.
Illarion sa trpezlivo pousmial. V mojej pravej a prirodzenej forme som drak. Vyliahol som sa z vajca, presne ako všetci moji príbuzní predo mnou. Avšak kvôli kúzlam gréckeho kráľa a  božského bastarda, jeho švagra, získal môj druh schopnosť meniť sa na ľudí.
,,Ty si to vedel?“ opýtala sa Jo Cadegana.
Zavrtel hlavou a Illarion pokračoval. Kedysi existovalo veľa druhov drakov.  Žili sme v svete ľudí a bojovali medzi sebou. Ale vďaka vojnám a vzájomnej nenávisti sme takmer vyhynuli.
Tí z nás, čo zostali, sú buď zotročení ako mandraci, alebo sa skrývajú ako ja.
Cadegan uprel zrak na Illariona. ,,A aký si druh ty?“
Som katagariánsky drakos. A pokiaľ viem, som posledný svojho druhu. Aspoň v tejto ríši.
,,A nemôžeš hovoriť ani v ľudskej podobe?“ opýtala sa Jo.
Ukázal na škaredú jazvu na jeho krku. Ešte ako mláďa ma zajali ľudia a pokúsili sa ma pripraviť o moju schopnosť chrliť oheň. Ale plamene nepochádzajú z môjho hrdla, iba ním prechádzajú.
Pri pohľade na tú strašnú jazvu ju striaslo. ,,Tak ma to mrzí, Illarion.“
Položil si ruku na srdce a vľúdne sa jej uklonil. A teraz, na čo vlastne potrebujete dračí pazúr?
,,Potrebujeme ho na sharocký elixír.“
Illarion sa zamračil na Cadegana. Odkedy sharockovia vyrábajú elixíry?
,,Dúfam, že odteraz.“
,,Moment,“ prerušila ich Jo. ,,Ak tu na teba mágia neúčinkuje, Illarion, môžeš opustiť túto ríšu?“
Jeho oči sa zatiahli smútkom a potriasol hlavou. Ako drak som príliš veľký, aby som prešiel portálom, a zakaždým, keď ním skúšam prejsť ako človek, sa premením na draka a zaseknem sa v ňom. Je to také ponižujúce. Raz som strávil dva dni so zadkom trčiacim von a som sa snažil vytiahnuť si hlavu z portálu. Ach, ako veľmi si prial, aby o tom uvažoval predtým ako zabil Gale.
Jo zaťala zuby, aby sa pri tej predstave nerozosmiala.
,,A ako si sa teda dostal sem?“ opýtal sa Cadegan.
Premiestnila ma sem grécka čarodejnica, ktorú podplatila Morgana. Kývol hlavou k hromade kostí, ktoré boli prichytené o stenu jaskyne ako umelecké dekorácia na zlepšenie jeho nálady. Vždy keď sa na ňu pozrel, uvedomoval si, že on je tu síce uväznený, ale Gale za to zaplatila životom. Nemusím snáď dodať, že som z toho nebol veľmi šťastný. Ale nakoniec ani ona.
,,Som prekvapená, že si sa nespriatelil s mandrakmi.“
Uškrnul sa na Joinom nevinnom postrehu. Draci sú veľmi teritoriálni, pani moja. Nevychádzame dobre s ostatnými. To je ďalší dôvod, prečo nás zostalo tak málo. Radšej zomriem sám, než by som sa mal deliť o jaskyňu s mojimi nepriateľmi.
,,Pripomínaš mi niekoho, koho poznám.“ významne sa zadívala na Cadegana, a potom impulzívne objala Illariona. ,,A ešte raz, veľmi ma mrzí, čo ti spravili.“
Celý nesvoj sa pozrel na Cadegana, ktorý nevyzeral šťastne, že objíma iného muža. Nie že by to nedokázal pochopiť. Stiahol by z kože kohokoľvek, kto by sa dotkol jeho Edilyn.
Keď Jo videla Cadeganov pohľad, podišla k nemu a pobozkala ho na líce. ,,Nepozeraj tak, zlato. Nepotrebujeme zisťovať, či drak chutí ako kura.“
Illarion na ňu zazrel. Čo?
Cadegan sa uškrnul. ,,Robí to často. Rozumiem asi polovicu toho, čo hovorí. Je to časť jej kúzla.“ Pozrel sa na oblohu. ,,Ale potrebujeme ten pazúr rýchlo. Už nám dochádza čas.“
Veríš sharockom?
,,Vlastne neverím.“
Múdry muž. Keď povedal pazúr, aké presné slová použil?
Cadegan sa zarazil a zamyslel sa. ,,Dračí pazúr. Kameň Emrysa Merlina. Levie srdce. Artušovú krv, trochu srsti bieleho jeleňa a krv a pot waremerlina.
Illarion ticho zapískal. To je teda zoznam.
,,To hej, ver mi, že to viem.“
A nie je to ani tak zoznam, ako skôr hádanka.
Cadegan zamrkal. ,,Ako to?“
Kameň Emrysa Merlina je goyle kameň[2], nie skala. Artušova krv je kvet, ktorý rastie na opačnom konci Toru a dračí pazúr nie je necht.
Cadegan ticho zavrčal. ,,Ten zákerný bastard. Mal som vedieť, že je to trik.“
Hej. A som si istý, že aj zvyšok sú hádanky. Ale tie ostatné nepoznám. Viem rozlúštiť len tieto tri, pretože goylovými kameňmi sa živia mandraci. Keď chcete nejakého uloviť, je to výborná návnada. Adoni používajú Artušovu krv na liečenie a viem veľmi presne, čo je môj pazúr.
,,A čo je to?“
Jeden z najposvätnejších dračích predmetov. Je to takmer ako požiadať ma moje gule.
Cadegan sa mierne začervenal. ,,Dávaj si pozor na jazyk pred mojou dámou!“
Illarion, ktorý sa vôbec nehanbil, sa na ňu usmial. Odpusť mi, pani moja. Otočil sa na Cadegana. Prečo potrebuješ tento elixír?
,,Moja pani sa nemôže vrátiť portálom bez kľúča. Gwyn ap Nudd povedal, že jej jeden vyrobí.“
Za akú cenu?
,,Takú, ktorú zaplatím neskôr.“
Illarionom myklo, keď pochopil aká drsná tá platba bude. Feyský kráľ Gwyn bol zákerný bastard, ktorý s každým napokon vybabral. Za to, čo si pre mňa dnes spravil, ti požičiam môj pazúr, ale vezmeš ma so sebou, a vrátiš mi ho, keď sa toto skončí. Rozumieš?
,,Máš moje slovo.“
Slovo démona. Illarion potriasol hlavou, ako by nedokázal pochopiť, že je taký naivný. Už zase. A vedel to. Čo iné mohol spraviť? Za všetky tie storočia nenašiel žiadnu inú možnosť dostať sa z tejto ríše.
,,Stojí si za ním,“ povedala bez váhania Jo. ,,Neoľutuješ, že si mu veril.“
Nie som si tým taký istý, zaváhal Illarion predtým, ako si odopol koženú manžetu zo svojej ruky. Na svete existovala jediná osoba, ktorej predtým zveril svoj pazúr. Tá myšlienka vyvolala ďalšiu vlnu bolesti v jeho hrudi a v očiach sa mu zaleskli slzy. Neprešiel jediný deň, kedy necítil jej stratu ako bodnutie priamo do srdca. Dal by všetko za jedinú hodinu s ňou. Ale keby tu Edilyn bola, bola by prvá, kto by mu prikázal pomôcť Cadeganovi a Josette. Jej romantická duša by to nenechala tak. Dokonca aj teraz počul jej hlas a videl jej tvár, ktorá mu prikazovala pomôcť im.
A tak im ukázal Falcynov dar – zbraň, ktorá vyzerala ako kožená manžeta, na ktorej sedelo kovové dráčatko. Takto vyzeral Illarion, keď bol malý. Tento dar bol prejavom nevýslovnej lásky jeho brata, ktorý tvrdil, že mu na nikom nezáleží.
So zbožnou úctou ju podal Cadeganovi.
,,Toto je pazúr?“ opýtala sa Jo.
Illarion potiahol tyč, na ktorej sedel dráčik, kým sa neozval zvuk, akoby zapadla západka. Keď sa to stalo, vystrelili z nej dva ostré hroty a tretí vystrelil z dračej hlavy.
,,Krucifix! Čo je to?“
Illarion sa usmial na jej šokovanej otázke. Dračí pazúr. Každý katagariánsky drakos ho dostane, keď dospeje do puberty. Ochráni nás, ak nás mágia uväzní v ľudskej podobe.
,,V ktorej ste slabší.“
Kývol hlavou na Cadegana. Zvyk, ktorý začal Falcyn, a ktorý naučil Maxis zvyšok zverolovcov. Ako som už povedal, moji ľudia boli lovení až na pokraj vyhynutia.
Cadegan vzal dračí pazúr úctivo do rúk. Rešpektoval jeho posvätnosť v dračom svete. ,,Budem ho strážiť vlastným životom a postarám sa, aby sa ti to vrátil v rovnakom stave, ako si mi ho požičal.“
Jo zamračene sledovala, ako ho Cadegan balí do kusu látky, aby sa nepoškodil. ,,Mám divnú otázku. Na čo to sharockovia potrebujú? Aký účel to môže mať v elixíri?“
Má pravdu. Nemohli vedieť, že vám ho dám, vzhľadom na to, že normálne by som zabil každého, kto by sa mi ho pokúsil zobrať.
Cadegan s povzdychol uložil pazúr do bezpečia.,,Ver mi, už som o tom premýšľal. Očividne chceli, aby jeden z nás zomrel. Možno obaja.“
A aby si zlyhal vo svojej misii.
,,Hej, to je isté. Niet iného dôvodu, prečo by to odo mňa chceli.“ Cadegan na nich žmurkol. ,,A teraz, čo by ste povedali na to, že pôjdeme za Gwynom a pokazíme mu deň?“



[1] v gréckej mytológií rieka tečúca do Tartaru, v ktorej tečie oheň
[2] kameň, z ktorého sa narodí chrlič (gargoyle)

12 komentářů:

  1. Díky moc za upozornění. Jinak díky moc za překlad a korekci !!!!!

    OdpovědětVymazat
  2. díky moc za pokračování!! a děkui, že jste to nevzdali

    OdpovědětVymazat
  3. Ďakujem,za pokračovanie.Som Slovenka,ale rada čítam v češtine,už som si nato zvykla. Ale aj tak je to super,že sa pokračuje.

    OdpovědětVymazat
  4. Dakujem za prekla a ze ste sa toho ujali 😉
    A mne osobne je jedno v akom jazyku sa preklada, ja som rada, ze sa vobec niekto najde, kto nam neangličtinárom tieto uzasne pribehy preloží 😘

    OdpovědětVymazat
  5. Děkuji moc za kapitolu. Katka

    OdpovědětVymazat
  6. Super, dakujem ze sa pokracuje v preklade. Uz som sa nemohla dockat pokracovania. :-)

    OdpovědětVymazat
  7. Dakujem za skvele pokracovanie. GabiM

    OdpovědětVymazat