pondělí 21. května 2018

Dračí znamení - Kapitola 16




Jo sa nervózne prechádzala po obrovskej jaskyni a obhrýzala si pritom palec. Bola v Cadeganovom mužskom tele, do ktorého ju uväznilo feyské kúzlo. Táto jaskyňa bola Illarionovým domovom od tej prekliatej noci, keď ich Galeina a Morganina mágia uväznila v tejto ríši.
Illarion sedel vo svojej dračej podobe len pár metrov od nej a sledoval ju privretými očami. Dobre to dopadne, Jo.
Odmietavo pokrútila svojou blonďavou hlavou. Bolo to zvláštne pozorovať ju, pretože si Illarion dobre uvedomoval, že v Cadeganovom tele je Josette. Bolo to naozaj veľmi mätúce vidieť Cadeganove telo pohybovať sa ako Josette.

,,Nevieme, kde je Cadegan, ani čo sa vlastne stalo... Kto ho má?“
Samotný fakt, že Cadegan bol v jej tele a chýbala mu jeho normálna sila, nepochybne zvyšoval jej stres. Illarion dobre poznal ten strašný pocit byť uväznený v cudzom tele a nevedieť, kde sú jeho slabé stránky. Pozerať na seba do zrkadla a nepoznať sa.
Bola to nepredstaviteľná nočná mora, ktorú by neprial nikomu.
Ja viem, dieťa. Chceš ho ísť opäť pohľadať?
,,Prosím.“ Usmiala sa na neho. ,,A ďakujem ti Illarion. Za všetko.“
Jemne na ňu kývol svojou dračou hlavou a prikrčil sa, aby sa mu mohla vyšplhať na chrbát. Keď sa ho dotkla, striaslo ho. Do srdca sa mu zabodla mučivá bolesť. ,,Si v poriadku? Som pre teba v tomto tele priťažká?“
Trpko sa zasmial. Nie, dievča. Aj keď viem, že si v súčasnosti uväznená v Cadeganovom tele, bolestne si uvedomujem fakt, že nie si v skutočnosti muž. A to mi pripomína moju drahú Edilyn, ktorá jazdievala do bitiek práve v tom sedle, v ktorom sedíš. Bola to posledná a jediná žena, ktorej som dovolil na mne jazdiť.
,,Čože?“ vydýchla.
Illarion smutne prikývol. Musel bojovať, aby potlačil slzy. S ťažkým a uboleným srdcom pokračoval. Podľa legiend zvykli ľudia drakom obetovať panny. V skutočnosti to však neboli obety, skôr adeptky na manželky.
Pred storočiami bol môj druh používaný vo vojnách ako zbraň. Aby ľudia získali našu pomoc v boji,, ponúkali nám svojich synov a dcéry. Mnohí z môjho druhu sa spárili s najsilnejšími z tvojich ľudí a bojovali sme spoločne ako jeden.
,,Bola Edilyn tvoja manželka?“
Jedným slovo povedané áno. Ale bola pre mňa omnoho viac ako to. Bola môj najlepší priateľ, bola vzduchom, ktorý som dýchal.
,,Čo sa stalo?“
Nepodarilo sa mi ju ochrániť. Stalo sa to v boji. V jednej chvíli bola na mne, v druhej ju odtrhli z môjho chrbta a zabili skôr, ako som to mohol zastaviť.
Z jeho slov bola cítiť bolesť, pri ktorej jej zovrelo srdce. ,,Mrzí ma to Illarion.“
Ďakujem ti, dievča...to je jediný dôvod, prečo vám pomáham, aj keď za bežných okolností by som vás pokojne nechal zhniť. Viem, aké je to žiť bez svojej lepšej polovičky. Je to taká strašná bolesť, akú neprajem nikomu. Tvoja odvaha a húževnatosť mi v mnohom pripomínajú moju Edilyn. A chcem ťa znovu vidieť s tvojím Cadeganom.
Naklonila sa a objala ho spôsobom, ktorý mu až priveľmi pripomínal jeho ružičku Eddie.,,Bol si pritom, keď zomierala?“
Prikývol. Bolo to prekliatie aj požehnanie zároveň. Sľúbil som jej, že ju nikdy neopustím, či už v tomto živote alebo ďalších. Že vždy budeme spolu, a že žiadna iná nikdy nezíska moje srdce.
Keď sa môj druh zviaže, mali by sme zomrieť súčasne s našimi milovanými. Ale jej ľudia mali čarodejnicu, ktorá našla spôsob, akým zrušiť naše magické prepojenie. Nechceli totiž prísť o nás oboch naraz. Keď nás to sem vtiahlo, naše puto sa prerušilo. Moje telo napokon prežilo, ale moje srdce a duša nasledovali Edilyn do večnosti.Za to jej ľudí nenávidím.
Jediná časť mojej prísahy, ktorú som dokázal dodržať bola, že som tam bol a držal ju za ruku, keď zomierala. Nikdy som nemiloval nikoho okrem nej.
A nikdy nebudem.
S hlavou položenou na jeho krku, mu pohladila šupiny. ,,Je mi to tak strašne ľúto.“
Ďakujem ti.
Jo zobrala opraty a priala si aby mohla spraviť niečo, čokoľvek, čím by mu uľavila. Smútok, aký cítil on, sa však bohužiaľ nedal len tak ľahko prekonať. Takýto typ smútku dokázal človeka zničiť. Vedela to z prvej ruky, keďže videla čo spravila smrť jej sesternice Tiyany Deverauxovej s jej rodinou. 2.           Z jej straty sa ešte stále nespamätala. Neuplynul ani jediný deň, kedy by si na Tiyanu nespomenula.
Aj keď od jej smrti uplynulo skoro desať rokov, stále za ňou trúchlili.
A vždy budú.
Práve tak ako Illarion smútil za svojou ženou. Úbohý drak. Život nebol fér a ona to dobre vedela. Ale teraz bolo jasné, prečo za ňu Illarion tak tvrdo bojoval, aj keď na to nemal dôvod. Prečo bol taký odhodlaný oslobodiť ju od Morganiných diabolských mandrakov a chrličov.
Keď dala Illarionovi signál, že je pripravená, opustil jaskyňu a vzlietol.
Jo nervózne skúmala škaredú šedú scenériu, aby zachytila čo i len náznak svojho Cadegana a zistila, kde by ho mohli zadržiavať. Sklonila sa dole a pohladila Illarionovi šupiny. Tak veľmi jej pripomínal Cadegana. Je škoda, že sa tí dvaja nespoznali už skôr. Mohli z nich byť skvelí priatelia, ktorí by jeden druhému na tomto zlovestnom mieste kryli chrbát.
Alebo by sa vzájomne zabili.
Možno si boli až príliš podobní. Mohli by si ísť na nervy, tak ako jej sesternice Tabitha a Amanda. Dvojičky by prisahali, že nemajú vôbec nič spoločné, ale všetci videli, že sa podobajú ako vajce vajcu.
Zatiaľ čo leteli, Jo sa na tej myšlienke zasmiala. Stále nemohla uveriť, že sa Illarion objavil sotva pár minút po tom, ako Cadegan zmizol z hradu. Jeho psychické sily ho varovali, že niečo nie je v poriadku a on ich zúfalo chcel skontrolovať.
Nevedno, čo by sa stalo, keby sa drak nevrátil. Dlžila drakovi viac, ako dokáže oplatiť.
Illarion spomalil, vyletel vyššie a vznášal sa nad zemou ako sokol. Niečo nie je v poriadku.
Jo sa k nemu pevne pritisla a skúmavo sa zahľadela na krajinu. ,,Nič neobvyklé nevidím.“
Nevidím to očami, ale cítim to. Zmenu vo vzduchu. Morgana opäť vypúšťa svoju armádu. Chrliče a mandraky vzlietajú. Mieria naším smerom.
,,Čo si myslíš, že to je?“
Jedným slovom, nebezpečenstvo. Nemám potuchy, prečo to robí. Ale pre nikoho z nás to neveští nič dobrého.
Jo sa zamračila, lebo v diaľke niečo zbadala. ,,Je to časť jej armády?“
Illarion pozrel rovnakým smerom. Nie som si istý. Tieto bytosti, gryfóni, kedysi slúžili kráľovi Artušovi, ale po jeho smrti boli zotročené niekým iným.
,,Koho myslíš tým iným?“
Nášho priateľa, feyského kráľa Gwyna.
,, Nemali by sme na nich zaútočiť? Ktovie, možno by mi pomohli získať späť moje telo.“
Si pripravená bojovať?
,,Som Cadegan, no nie? Mám jeho moc. Síce netuším ako ju používať, ale som ochotná skúsiť to, ak to chceš.“
Odfrkol si. Tak sa pevne drž a modli sa.
Illarion zamieril priamo k nim.
Jo sa ho pevne chytila okolo krku a pritisla sa k nemu. Ako tak leteli všimla si, že mu začalo škvŕkať v bruchu. ,,Si hladný, zlato?“
Pripravujem sa na chrlenie ohňa, ak to bude potrebné.
,,Takže oheň vychádza z tvojho žalúdku?“
Nie, moja anatómia je odlišná od tvojej. Zostaňme pri tom.
Tak fajn. Nebola si istá, či túži po lekcií dračej biológie.
Ako sa blížili k obrovským svalnatým gryfónom, Jo si všimla na ich chrbtoch dvoch jazdcov. Toto nebude dobré.
Illarion sa pripravil na útok a začal k ním klesať.
Keď sa priblížili, uvedomila si, že jeden z jazdcov je jej strašne povedomý.
,,Počkaj! To je Cadegan!“
Illarion vyletel vyššie. Si si istá?
,,Povedala by som, že áno. Myslím, že svoje telo spoznám kdekoľvek.“
V hlave sa jej ozval jeho smiech a Illarion vyslal k jazdcom svoje myšlienky.
Akonáhle tak urobil, jazdec v jej tele zamieril k ním.
,,Josette?“ zavolal Cadegan.
,,To sme my, Cade!“
Zneistený z toho celého, zamieril Illarion dole na trávnik. Obrovskí gryfóni pristáli neďaleko. Jo zoskočila z jeho chrbta a rozbehla sa k ním.
Illarion clivo sledoval, ako sa Jo sa šťastne rozbehla ku Cadeganovi. Keď k nemu dobehla, zaborila si tvár do Cadeganovho krku a držala ho tak pevne, ako len vládala..  Jo zaborila tvár do Cadeganovho krku a držala ho tak pevne, ako len vládala. ,,Myslela som, že som ťa navždy stratila.“
Od úľavy sa celý triasol. ,,Myslel som, že ťa má Morgana. Chystali sme sa zaútočiť na Kamelot.“
Illarion sa uškrnul. Ako by to malo nejaký zmysel...
Ale chápal ich šialenstvo viac, ako by chcel.
Jo sa pri pohľade na jeho obrovskú dvojčlennú armádu rozosmiala. ,, A ako si chcel zaútočiť, zlatko? Bez svojho tela a moci by si nemal žiadnu šancu.“
Žmurkol na ňu. ,,Ešte som to nemal celé premyslené. Dúfal som, že keď tam dorazíme, niečo ma napadne.“
,,Si blázon!“ Pobozkala ho.
Keď však jej pohľad skĺzol na muža vedľa neho, všetok humor ju opustil.
,,Ahoj.“ Vystrel k nej ruku. ,,Ja som —“
Skôr ako stihol povedať ďalšie slovo, vrazila mu z celej sily do brady. Potom zanadávala. ,,Do čerta, tuším som si zlomila ruku.“ Pritisla si ju k hrudi.
Cade prekvapene zdvihol obočie, a prezrel ju. ,,Nie je zlomená, láska. Ale pripomeň mi, že ťa mám naučiť, ako niekomu vraziť.“
Muž na ňu zazeral a rukou si šúchal pomliaždenú čeľusť. ,,Za čo to, doparoma, bolo?“
Illarion si vymenil pobavený pohľad s gryfónmi, ktorí tomu nerozumeli o nič viac ako on.
,,Ty bastard!“ zavrčala na muža, ktorému práve pomliaždila sánku. ,,To je za to, čo si spravil Cadeganovi. Ako si len mohol!“
,,Nevieš, čo sa stalo.“
,,Nie, Leucious. Ty si ten, čo nevie, čo sa stalo! Mám Cadeganove spomienky. Ty bezcenný skurvysyn!“
Zmĺkol, lebo mu pohľad padol na jazvy na jej rukách. Zamračene ju obišiel.
Jo si vyzliekla košeľu, aby mohol vidieť, ako veľmi bolo Cadeganove telo doráňané. ,,Si na seba hrdý, ty hajzel?“
Zbledol, a jeho pohľad sa stretol s Cadeganovým. ,,Čo ti to spravili?“
Cadegan jej navliekol košeľu späť. ,,Na tom nezáleží.“
Jo sa natiahla, aby mohla Leuciosa udrieť, ale Cadegan ju zastavil. ,,Nechaj to tak, dievča.“
,,Prečo si na jeho strane?“
,,Je priateľ tvojich sesterníc. Je tu, aby ťa zobral domov.“
Prešla okolo Cadegana a zabodla Leciousovi ukazovák do hrude. ,,Nie. Vezmeš nás domov. Neodídem bez Cadegana.“
,,Dievča...“
,,Myslím to vážne, Cade. Ja ťa na rozdiel od tvojej bezcennej rodiny nikdy neopustím. Rozhodne ťa  nenechám samého v tomto pekle.“
Illarion zažmurkal. Doparoma, tak veľmi sa podobala na jeho Eddie.
Cadegan si ju pritiahol do náručia a pobozkal na líce. ,,S tým si budeme robiť starosti neskôr. Najprv sa musíme vrátiť späť do svojich tiel.“
Lecious sa zamračil. ,,Je to divné, čo? Počuť tvoje slová vychádzať z jej tela. Myslím, že dostanem migrénu.“
,,Mohol by to byť tumor,“ povedal jeden z vtákov. ,,Alebo aneuryzma. Videl som reláciu, v ktorej—”
,,Mohol by si sklapnúť, Talfryn?“ zavrčal na neho druhý vták.  ,,Kedy sa už naučíš čítať medzi riadkami?“
„Tu žiadne riadky nevidím.“ Tarafyn sa poobzeral. „Si snáď blbý?“
Jo sa na nich zamračila, a následne sa pozrela na Cadegana. ,,Mám sa vôbec pýtať?“
,,Radšej nie, dievča.“ Cadegan ich rýchlo vzájomne predstavil.
Talfryn a Ioan boli dva Adar Llwch Gwiny, skrátene gryfóny. Cadegan ich zobral Gwynovi, aby šli spoločne zachrániť Jo. Rovnako ako pekelný prenasledovateľ Leucios, aj toto boli arogantní bastardi.
Čo znamenalo, že sa Illarionovi pozdávali.

Leucious si povzdychol a jeho pohľad sa stretol s Illarionovým. ,,Hovor mi Thorn.“ A vystrel k nemu ruku.
Illarion ju potriasol bez zbytočných rečí.
Jo namrzene skrivila tvár a poklopala po náramku na svojej ruke.,,Myslíš, že toto má niečo spoločné s tou Inváziou únoscov tiel, ktorej čelíme?
Cadegan prikývol. ,,Áno. Navrhujem, aby sme sa vrátili do hradu a tĺkli Gwyna dovtedy, kým to nenapraví.“
Thorn si odfrkol. ,,Toto je brat, ktorého si pamätám. Keď všetko ostatné zlyhá, Vezmime na nich palicu..“
To sa mi páči. Illarion sa súhlasne uškrnul.
Cadegan sa nahol k Illarionovi. ,,Tuším, že ty a ja by sme mohli byť dobrými priateľmi.“
Thorn sa zaškľabil na brata. ,,Čo keby sme ten náramok jednoducho zložili a uvidíme, čo sa stane? Skúsime to?“
Ioan sa pohol, aby ho zastavil. ,,Toto asi nie je dobrý nápad. Kto jej ho dal? A prečo?“
,,Gwyn, aby sa uistil, že budeme ešte pred súmrakom späť v Galare.“ Cadegan si povzdychol. ,,Súhlasím s Ioanom. Je pravdepodobné, že by ju to zranilo. Gwynovi dôverujem ešte menej ako tebe.“
Thorn sa na neho zamračil. „Dobre viem, že by si mi hocikedy podrezal krk.“
,,Hej, podrezal. Ak by som k tomu dostal príležitosť.“ Cadegan chytil Jo za ruku.
Keď zamierili k Ioanovi, obloha nad nimi stmavla.
Jo sa pozrela hore a zalapala po dychu. Morganine draky a chrliče zaplnili oblohu.
A mierili priamo k nim.





12 komentářů: