pátek 25. května 2018

Dračí znamení - Kapitola 18




Illarion sa nemienil vzdať bez boja, aj keď mohli skončiť ako ďalší chod na Cadeganovom menu.
Thorn ustúpil od mreží svojej klietky a začal tak nevyberane nadávať, až sa Jo červenala. ,,Jo? Pozri na mňa. Chystám sa spraviť niečo naozaj, kurevsky, hlúpe. Keď to spravím, potrebujem, aby si si kvôli mne zapamätala tieto tri slová. Omni rosae spina.“
Zamračila sa na neho. ,,Každá ruža má tŕne?“
,,Výborne, rozumieš latinsky. Áno. Ulož si tie slová do pamäte, pre prípad, že stratím kontrolu. Dobre?“
,,Stratíš kontrolu nad čím?“

No na toto by Illarion tiež rád poznal odpoveď.
Dostal ju o chvíľku neskôr, keď sa  na okraji Thornových dúhoviek objavila červená a pôvodné črty nahradila tvár démona.. Nasledovalo jeho telo, na ktorom vyrazili krídla a zlaté brnenie.
Talfryn začal vo svojej klietke divoko pobehovať. ,,Pomôžte nám! Ktokoľvek! Rambo! Musíme sa odtiaľto dostať!“
,,Prečo?“ opýtala sa Jo.
Skôr ako stihol odpovedať, Thorn povolal svoju moc a vystrelil ich z klietok. Illarion sa k nej rozbehol, aby ju ochránil, zatiaľ čo sa Thorn a Cadegan pokúšali zabiť jeden druhého.
Vyškerená Cordelia sa so samoľúbym úsmevom obrátila k Joinej skupine. ,,Ďakujem, že ste mi dodali tú jedinú zbraň, proti ktorej ani Morgana ani merlina nič nezmôžu. Teraz je môj!“
V jednu chvíľu boli v jaskyni a v nasledujúcej boli všetci, vrátane Thorna, ktorý bol stále ešte démonom, vhodení do domu v inej dimenzií, na druhú stranu zrkadlových dverí.
Čo to má do pekla znamenať?
Illarion šokovane pozeral na neznámu miestnosť plnú ľudí, ktorých nepoznal. Ako ho Thorn dokázal preniesť cez portál bez toho, aby sa zmenil na draka... bola naozaj záhada. A veľa to vypovedalo o Thornovej neuveriteľnej moci. Thorn, stále v démonskej podobe, sa k nim otočil a zareval. Pohol sa, aby na nich zaútočil.
Povedz tie slová! nabádal ju Illarion.
“Omni rosae spina!”
Akonáhle ich vyslovila, Thorn trhol hlavou dozadu a vykríkol v agónií. Stuhol, akoby bojoval sám so sebou, a to ešte urputnejšie ako predtým s Cadeganom.
Jeho démonské telo sa pomaly menilo na ľudské. Po tvári mu stekali slzy. Bol viditeľne otrasený a lapal po dychu.
Dopekla...
Thorn si ich bez slova si ich chrbtom ruky zotrel a odišiel z miestnosti bočnými dverami.
Jedna z neznámych žien ho nasledovala.
Ďalšia, s dlhými kučeravými hnedými vlasmi vrúcne objala Jo. ,,Si to naozaj ty?“
,,Áno. Prečo?“
,, Po tom, ako sa tu ukázal ten bláznivý chlap v tvojom tele som sa chcela uistiť.“
,,Cadegan,“ povedala Jo, ktorú naštvalo, ako o ňom tá druhá žena hovorila.
Ale Illarion ich vlastne ani nepočúval. Jeho pohľad sa uprel na jediného človeka v miestnosti, ktorého poznal.
Dôverne.
Neschopný uveriť vlastným očiam, civel na svojho brata Maxisa. Oči sa mu naplnili slzami.
,,Illarion? Si to naozaj ty, braček?“
Prikývol a pritiahol si Maxa do pevného objatia. S ostrihanými blond vlasmi, len veľmi vzdialene pripomínal zúrivú beštiu, ktorú Illarion poznal, ale bolo to jedno.
Bol to jeho milovaný brat, ktorého nevidel celé storočia.
Tisol sa k nemu, a bol nevýslovne vďačný, že opäť našiel svoju rodinu. Že je v bezpečí, vonku z toho pekla.
Nemôžem uveriť, že si to ty! ozval sa mu v hlave Maxov hlas.
Ani ja tomu nemôžem uveriť, že si tu! Tak veľmi si mi chýbal. Ešte raz Maxa tuho objal, a potom ustúpil a jeho oči sa stretli s Joiným zvedavým pohľadom. Josette, toto je môj brat, Maxis.
Kývla na neho hlavou. ,,Rada ťa poznávam.“
,,A ja teba. Ďakujem, že si pomohla môjmu bratovi.“ Zízal na Illariona. ,,Ešte stále nedokážem uveriť, že si tu. Myslel som si, že si zomrel s ostatnými.“
Jo sa znova obrátila k tej žene. ,,Musím sa vrátiť za Cadeganom.“
Keď sa priblížila k zrkadlu, objavili sa traja Thornovia, aby jej v tom zabránili. ,,Nemôžeš ho vypustiť. Na jeho záchranu je už neskoro.“
Jo na nich zagánila. ,,Nenechám ho tam samého. Pôjdem tam, aj keby som tam mala ísť sama.“
Do izby sa vrátil Thorn spolu so ženou, ktorá s ním predtým odišla, a jeho tri obrazy, ktoré Jo blokovali cestu, zmizli. Prešiel pohľadom po ľuďoch, ktorí boli v miestnosti. ,, Pre lásku božiu, môže to, prosím, niekto Kráľovnej Tvrdohlavke vyhovoriť?“ Škaredo zazrel na Jo. ,,Nemôžeš ísť do Terre Derrière le Voile a vypustiť vyhosteného démona do sveta ľudí.“
K Illarionovmu zdeseniu sa Jo vyrútila na Thorna a strčila do neho. ,,Je to celé tvoja chyba! Nikdy si ho tam nemal vyhostiť!“
,,Nemal som na výber.“ zavrčal na ňu Thorn. ,,Skĺzaval za hranicu ľudskosti. Deň za dňom bol zatrpknutejší a nahnevanejší. Videl som mu to v očiach. Robil som všetko, čo som mohol, aby som ho udržal na správnej strane. A potom za mnou v jednu noc prišiel a povedal mi, že zabil nevinných ľudí. Videl som, že je tesne pred svojou premenou na addanca, ktorú si už videla.“
,,Takže preto si ho opustil?“
Mykol sa, a potom sa ich pohľady stretli. ,,Musíme ho nechať, kde je.“
Nad jeho riešením pokrútila hlavou.Nebolo to také jednoduché a ona to vedela. ,,To nemôžeme. Prebudili sme v ňom addanca. Bál si sa, že sa z neho stane nebezpečná zbraň a stalo sa. Čo ak ho teraz nájdu vaši nepriatelia? Dokážeš ho zničiť teraz, keď si to pred tisíc rokmi nedokázal?“
Thorn sa odvrátil.
,,Presne to som si myslela. Než sa toto celé začalo, Cadegan bol zalezený vo svojej jaskyni. Bol sám a v bezpečí. Ty a ja sme zobudili jeho démona a je na nás, aby sme spravili to, čo si mal spraviť pred tisíc rokmi.“
,,Zabiť ho?“
,,Nie, Thorn. Zachrániť ho.“

13 komentářů: